Mám pocit, neviem ho však opísať, že konečne je všetko tak ako má byť a zrazu stačí jeden okamih a všetko je preč. Myseľ mi zahaľujú mračná a štipľavý dážď a pomaly strácam prehľad.
Cítim chlad, paniku, nedôveru a pochybnosť vo vlastných skutkoch, ktoré som vykonala . " Je tomu koniec" , počujem hlas vo vnútri, "je koniec" , kričím . Nedokážem sa spamätať z toho šoku, že je koniec. Obzerám sa, cítim samotu lebo jeden z mojich priteľov práve odišiel a zanechal mi len : " už ti nemám čo povedať ".
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár