a potom so zacinkaním na zem dopadla.
V tej slze sa celý život môj zrkadlí.
A prezrádza, že som ho nezvládla.
Čo potrebovala som, všetko som mala.
Tak prečo teraz na kraji útesu stojím?
Jediná udalosť mi chuť žiť ďalej vzala
a rozhodla som sa skoncovať s trápením svojím.
Postačí jeden malý krôčik
a nikdy ma nič viac bolieť nebude.
To, či sa však odvážim skočiť,
záleží už len na hlúpom osude.
Osude, ktorý ma priviedol až sem.
Viac odmietam dívať sa, ako si so mnou zahráva!
A hoci ublížiť blízkym nie je to, čo chcem,
čo iné ako umrieť mi ostáva?
Smrť ma síce prestrašne desí,
no ešte viac na budúcnosť myšlienka.
Bezstarostnosť a radosť uleteli kdesi,
kam skryla sa i posledná hrejivá spomienka.
Vôkol mňa je už len chlad
a mŕtvi volajú ma medzi seba.
Cítim že musím utíšiť ich hlad
a nasledovať anjelov hore do neba...
Zdvihnem nohu a už skoro cítim ako padám.
Srdce sa mi rozbúši a v hlave vynoria myšlienok milióny.
Rýchlo medzi nimi zmysel života hľadám.
Snáď všetky chvíle tu prežité zbytočné neboli!
No odrazu roztrasené koleno podlomí sa.
Môj výkrik plný hrôzy nesie sa vzduchom.
Brána smrti pre mňa v tej chvíli otvorí sa
a moje telo sa navždy odlúči s duchom...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
michinka
29. 6.júna 2008 22:54
wow....krasne
Napíš svoj komentár