Začula som hudbu hrať
Krásne tóny gitary
Sa mne tak krásne nezdali
Chcela som ho roztrhať!
Nemôže ma nechať spať?!
Rozhnevaná vstala som
A vyupratovala dom
No dnes ráno hral si zase
A opäť v tom istom čase!
Tentoraz som si len vzdychla
A po týždni som si zvykla
Hrával takto každé ráno
No nerušil viac tým môj spánok
Skôr som sa vždy zobudila -
Tú hudbu som si obľúbila
Ležala som na posteli
A čakala kým rozveselí
Moje srdce krásny tón
Čo priletel sem cez plafón
Prvý mesiac, druhý, tretí...
Čas občas tak rýchlo letí
Príliš som ho spoznať chcela
Odhodlať sa nevedela
Až raz ráno prestal hrať
Neodsťahoval sa snáď...?
Týždeň som sa trápila
No nakoniec som vstúpila
Do výťahu a vyviezla sa
O poschodie vyššie zasa
Tento krát už zaklopem!
Zdvihnem ruku, zbadám tieň
Stojí za mnou staršia žena
Tak chladná, smutná, celá čierna
Mráz mi prejde po chrbte
„Prosím, len si zoberte...“
Papier iba podá mi
A zabuchne dverami
Obrátim ho, prečítam
A bolestne zavzlykám
Cez slzy hľadím na tie slová
Čítam si ich znova a znova
Tak preto ten tón už nezaznel...
Tej žene predvčerom syn umrel
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ceresienka
14. 2.febuára 2010 12:20
Tak smutné...dobrý rytmus.
Napíš svoj komentár