História sa opakuje

„Poznáš túto pesničku? To je moja obľúbená...“
Načiahol som sa, aby som dal rádio hlasnejšie, keď..
„Pozor! “
Prudko som zabrzdil. Vystrašený som vystúpil z auta. Najprv som sa obzrel, či som niečo nezrazil, no nič tam nebolo. Potom som prešiel pred kapotu.
Stál tam pes. Tesne pred nárazníkom. Ten HLUPÁK sa ani nepohol, keď videl, že sa blíži auto. Teta Jeny teraz už tiež stála vedľa mňa a tak som sa na ňu osopil:
„To som mal zastaviť kvôli psovi, ktorý buď stratil všetky zmysli alebo tu pácha samovraždu? ? ? Vieš, ako si ma vyľakala? ! Mohli sme havarovať! “
„Dávaj pozor na cestu a nie na pesničky z rádia a nebudem ťa musieť strašiť...“ zahundrala Jeny.
Nastúpili sme do auta. Pes už odbehol. Opäť som naštartoval a pokojne sme prišli na miesto určenia.
Prešlo niekoľko mesiacov. Bez problémov som sa vozil autom, kam som potreboval. A na môj malý incident som celkom zabudol.
Aj v ten deň som si sadol do auta. Chcel som navštíviť mamu. Žije v dedine neďaleko mesta, kde bývam. Naštartoval som teda a automaticky zapol aj rádio.
Šiel som už asi pol hodinu, keď začali hrať ďalšiu z mojich obľúbených pesničiek.
„No konečne! “
Sklopil som zrak a prstom stlačil gombík na zvýšenie hlasitosti.
Vtedy auto nadskočilo. Preľakol som sa a trochu som strhol volant, no v momente som ho hneď vyrovnal. Zabrzdil som. Srdce mi bilo ako šialené. Vyletel som z auta a obzrel sa v nádeji, že som len nadskočil nad nejakým hrboľom alebo jamou. Tam však bolo dieťa... Malé asi šesťročné dievčatko teraz už špinavé a trochu zakrvavené. Rozbehol som sa k nemu a nahmatal mu pulz. Nič.
Od tej chvíle som bol vinný. Vinný pred súdom, pred ľuďmi, i pred samým sebou. Nielen za to, čo som spravil, ale práve za to, čo nie... Nepoučil som sa z vlastných chýb.
Vtedy som sa však naučil jedno: História sa opakuje! A ak svoje „malé“ chyby považujete za nepodstatné, urobíte ich znova... vo väčšom a s horšími následkami...

 Vymyslený príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu