Sadol si na okno. Mal som trochu strach, no priťahoval ma. Možno to nazvať sexuálnou túžbou, ale aj materinskou láskou. Každopádne, ťahalo ma k nemu veľmi silné nutkanie – potreboval som ho cítiť, cítiť jeho blízkosť...
Približoval som sa. Až teraz som si ho mohol poriadne prehliadnuť. Jeho opičia hlava bola obrátená ku mne a prisahal by som, že ma sledoval. Z chlpatého tela mu vyrastal chvost z peria. Pravé netopierie krídlo bolo otvorené a ľavé tiež... plutvu predsa nemožno zavrieť. Bol pripravený na odlet... A aj doletel. Chvíľu som sa za ním díval, mával mu... Chýbal mi. Vedel som, že sa už nikdy nevráti. Ešteže jemu podobných, aj keď úplne iných behá, a lieta, a pláva po zemi a vo vode, či vzduchu ešte kopec... 1.
Z môjho zármutku ma vytrhne zastonanie. Moja milá si opäť vynucuje moju pozornosť... Prejdem ku skrini, o ktorú sa opiera gitara, vezmem ju a sadnem si na stoličku oproti svojej láske. Prejdem prstami po strunách. Gitara je katastrofálne rozladená, no ja viem, že jej to neprekáža. Miluje ma... každú moju časť, všetko, čo robím. A ja jej to bezvýhradne opätujem. Brnkám na gitaru, sledujem ju. Niekoľkokrát ešte zastoná. Je mi jasné, že v jej vzdychoch je všetka rozkoš a dojatie – hrám predsa jej obľúbené piesne... 2.
Nehnevám sa, že po chvíli zaspí, mala predsa náročný deň a ja ju milujem rovnako, nech je už pri plnom vedomí, alebo nie. Prezerám si ju... Jej sklopené viečka, nevinný výraz v tvári. Je trochu zachmúrená, určite sa jej nesníva o mne.
Podídem k nej odkladajúc gitaru na svoje miesto pri skrini a pobozkám ju na jej krvavočervené pery. Stúpim pri tom do mláky. Ach, opäť rozliala to najdrahšie víno, čo sme doma mali. Všimnem si, že si obliala aj šaty. V kuchyni preto vezmem handru a utieram jej brucho aj dlážku. Ako tak upratujem, čo moja spiaca láska rozliala, zbadám na zemi ležať nôž. Vezmem ho k umývadlu, kde z neho zmyjem všetku vínovú červeň, vyžmýkam červenú handru a následne si zmyjem božiu krv, ktorú na mne zanechal bozk, aj z pier...
A aby bol byt v takom poriadku, aký má ona rada, vrátim sa ešte do obývačky po zostatok vína, čo sme popíjali. Po ceste si dám ďalšiu tabletku a nakoniec do baru vrátim tú fľašu bieleho vína...
Všetko je tak, ako má byť... 3.
1.
2.
3.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
udy1
3. 8.augusta 2011 00:35
máš zaujímavý neprítomný štýl ..
Napíš svoj komentár