Len stála a dívala sa Na oheň a lásku v ňom. Vedela, že ak sa ho dotkne, Umrie – ľahne popolom. Spomínala na svoj život, Na všetko, čo prežila. No jej srdce prahlo po ňom – Po ohni, čo ľúbila. Nič ju už tak netešilo Ako na smrť myšlienka. A keď jej srdce opustila Posledná teplá spomienka, Túžila len po jedinom – Necítiť ten hrozný chlad. Svoje telo dala ohňu A utíšila srdca hlad. Báseň 6 0 0 0 0 Komentuj
čo pálil moje telo...
...kde je to srdce
čo pre túžbu onemelo...
...bije úderom zlomené
bez citu...chladom živené...