Rodina je dar

Je večer
Sestra už spí
Chcela by som ju pobozkať
A zaželať jej krásne sny
Ale nemôžem
Lebo viem
Že ju to prebudí

Svietim si len mobilom
Na papier a pero
A snažím sa nevšímať si
To strašidelné šero

Odbila už polnoc
A ja stále bdiem
Začínam sa nazdávať
Že je to len sen

Moje sny sú zväčša len úplne výplody fantázie
Napríklad že môj strýko znova žije
Aký hlúpy a nezmyselný sen
Ale tá nádej že keď sa preberiem
Ten sen nebude len snom
Ale skutočným zázrakom
Zmiešané pocity vo mne vyvoláva
A strhuje ma ako láva
Pomaly sa v tom horku rozkladám
A všetky ostatné myšlienky teraz bokom dám

Myslím len na jedno: Prečo
Prečo nemôže byť skutočný ten môj sen
A keď už nemôže tak Prečo
Prečo ma trápi tým čo zmeniť aj tak nemôžem

Dosť
Nebudem už myslieť na to
Hovorím dosť
Lebo sa v tej láve rozpustím
A bude zo mňa iba blato

Blato také bezvýznamné ako život sám
Ja však ten svoj zablatený život len tak nevydám
Radšej dušu zapredám
Áno zapredám pretože aj tak žiadnu nemám

Nemám dušu
Nemám seba
A predsa mi to nedá
Chcem žiť
A tú svoju úzkosť budem dovtedy biť
Kým sa nevzdá

Chcem žiť
Hoci sama šťastná byť
Zrejme ani nemôžem
No na to mi nezáleží
Iný je môj sen

Chcem byť na radosť mojej rodine
Chcem byť pri rodičoch v ich poslednej hodine
Chcem byť oporou ktorú tak veľmi potrebujú
Aj keď ma tie ustavičné spory už unavujú

Som rada že sa s nimi môžem pohádať
A potom ospravedlnením im najavo dať
Že hoci nemáme rovnaké názory
Ja viem že moje srdce mi správne hovorí
Keď mi šepká že sú tým jediným
Na čom mi záleží
A že vždy keď sa voči nim niečím previním
Ten najtvrdší trest mi náleží

Ublížila som totiž niečomu
Čo jediné mi dáva silu žiť
Padať vstávať a znova ďalej ísť

Ale teraz už tíško
Lebo sestra vedľa spí
A ja sa bojím
Že ju moje neustále hmýrenie
A jemné papiera šušťanie
Z jej sladkého spánku prebudí

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu