Myslela som že život môj po prvý raz zmysel dáva
Myslela som že naša láska nikdy neskončí
A potom prišla tá ničivá láva
Ktorá odplavila náš vzťah na diaľku stoviek storočí

Na čo som kvôli tebe toľko sĺz vyronila
Na čo som sa trápila deň i noc
Keď som to nakoniec aj tak zahodila
A všetko čo sa stalo je dnes minulosť

Moja snaha zachrániť náš vzťah stroskotala
Skončilo to všetko nemilo
Ako som si mohla myslieť že naša láska je sťa skala
Že nič nie je dosť silné aby ju zlomilo

Som naivná vždy som taká bola
A to mi život ešte sťažuje
Všade ma sprevádza tá povestná smola
Ktorá všetko biele na čierno maľuje

Už neverím na šťastie
Len na množstvo smoly
Kvet lásky vo mne už nerastie
A srdce len bolí...tak veľmi ma bolí

Adam a Eva v raji pochybili
A Boh ich odsúdil na život v tomto krutom svete
Ani len trochu netušili
Čo je to za pocit hrozný
Keď sa do raja vrátiť chcete a nemôžete

Dnes už dobre poznám zúfalstvo
S tým pocitom späté
Radovať sa síce smiete
Ale skutočne zo srdca to nedokážete

Myslíte si že takto vám je lepšie
A smejete sa akoby sa nič nebolo stalo
A vôbec si neuvedomujete
Aké následky to vo vás zanechalo

Väčšinou si človek uvedomí čo stratil
Až keď to skutočne nemá
No vtedy je už z morskej víly
Len obyčajná morská pena

Tá sa aj tak rozplynie medzi vlnami
A posledný dôkaz toho že bola medzi nami
Sa stratí v nekonečnom oceáne
A my len spomíname a neskôr zabúdame

Zabudne sa aj na našu lásku
Rovnako ako na morskú vílu
Porozmýšľaj o tom
Dám ti ešte malú chvíľu

Nemôžme už vrátiť čas
Ani čo sa stalo
No nikdy nie je neskoro
Zachrániť by sa to stále dalo

Sklamal si ma
Ale ja som tiež sklamala
Za našu lásku
Som dostatočne dlho nebojovala

No ty si nebojoval vôbec
A to ma zraňovalo
Každé tvoje ľahostajné slovo
Ma stále viac a viac ubíjalo

Milovala som ťa
Bol si pre mňa všetkým
Ctila som ťa ako Boha
Teraz už ťa nectím

Zhasol lásky plameň
To ty si ho uhasil
Rozlomil si ľúbosti večný kameň
A ani jedného z nás si tým nespasil

Znova ma samota obkľúčila
Cítim len chlad a beznádej
Ktorá akoby mi do srdca ryla
Posledné minúty chvíle tej
Keď sme boli ešte MY
A nie len JA a TY

Kde sú tie tvoje prázdne sľuby
Že už ti nič nezabráni ma milovať
Vtedy si ešte nevedel
Že láska sa môže tak rýchlo a ľahko zunovať

Aj tak stále verím
Že možno opäť raz
Rozhorí sa ten plameň v nás
A vrátime sa k sebe zas

 Báseň
Komentuj
 fotka
romcatko  18. 11. 2007 13:02
pekne;o)
 fotka
vera-b  18. 11. 2007 13:18
peknucke
 fotka
kat  18. 11. 2007 13:39
Kraasne
 fotka
feerinko  2. 2. 2008 21:18
jj naozaj pekne , smutne , vesele , take medzi , si talent
 fotka
yui  2. 2. 2008 21:23
Feerinko: Ani ne... a inak, nemusíš si čítať všetko, čo som sem hodila...
 fotka
sosoke  4. 2. 2008 15:57
Krasna basen
Napíš svoj komentár