A vo mne prázdnota
Moje sily sa už dotýkajú dna
A mňa zahaľuje ničota
Opäť sa k moci dostala moja nostalgická nálada
A úplne celú ma momentálne ovláda
Vidím všetko čierne a nedosažiteľné
A viem že čokoľvek spravím je už dávno predurčené
Chcem sa vzoprieť...
Nechcem byť hračkou v Bohových rukách
Nedokážem sa však ani do zrkadla pozrieť
A tak radšej budem žiť v mukách
Ktoré mi Boh alebo už ktokoľvek iný predurčil
Ale veď ja ani neverím v Boha
Neverím už takmer v nič
Ani v lásku ani v priateľstvo
Len v to že život je veľký bič
Ktorý zbičuje všetkých až k smrti
Čo je vlastne život
Je to len časové ohraničenie
Ktoré ukončuje úmrtie a začína zrodenie
Keby niet života
Mohli by sme existovať večne
Nepríde vám to až smiešne
Človek sa pred smrťou snaží presvedčiť seba i Boha, že žil dobre
A pri tom len o to žobre
Aby sa po ukončí života do raja dostal
Ale raj je len slovo ako každé iné
Pomenúvajúce niečo nedokázateľné a vymyslené
Raj vymysleli pre útechu bojovníkov, ktorí idú na smrť
A ktorých životy môže bitka zničiť rovnako ako jedna vlna plť
Mnohí ľudia v láske hľadajú zmysel života
A keď ju spoznajú ich život tým stroskotá
Ale láska je tiež len slovo
Slovo ľahké ako vánok a zároveň ťažké ako olovo
Láska je dar aj prekliatie
Láska je kvet ktorý nerastie
Pretože keď si človek myslí že sa zaľúbil
A všetky zle myšlienky odhodil
Myslí si aj že už viac milovať nemôže
A vtedy kvetu lásky už nič nepomôže
Pretože človek ho zo zeme vytrhne
A do vázy zastokne
Kvet je chvíľu krásny no potom začne vädnúť lístky šťastia opadávať
A človek sa začne nazdávať
Že to čo cítil ani láska nebola
Skutočná láska nikdy nepominie
Ale skutočná láska ani nejestvuje
Lebo je to len slovo ako život ako smrť ako každé iné
Slová boli vymyslené aby sme sa mohli dorozumievať a pomenúvať
Nie preto aby sme sa pre ne trápili
A predsa...koľko je na svete ľudí
Ktorí sa kvôli nej zmárnili
Keby sme ju neboli pomenovali
Ľudia by nad ňou tak úporne nepremýšľali
Vedeli by že jestvuje
No nevedeli by povedať čo to je
A tak tí ktorí ju nezažili
By sa kvôli nej ani netrápili
Ako tam premýšľam zisťujem
Že ten môj úmysel –
Vzoprieť sa osudu
Je nezmysel
Osud je predsa tiež len slovo
A na čo sa vzpierať niečomu vymyslenému...?
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
hovori ti nieco slovo optimizmus?
skus sa niekedy aj pousmiat a nepis smutne veci ale raduj sa z toho co mas ...