1. Natiahnem ruku k tvojmu obrazu a ty sa rozplynieš ako hmla. Strach a hrôza pochytí ma odrazu. Navôkol mňa je len ticho a tma. Kdesi vzadu však svetielko svieti. Nemo a nečujne kráčam k nemu. Každý môj výdych ako zvonček znie ti a ja už nemôžem predstierať nemú. Bežím za tebou – za svetlom záchrany a nech neodchádzaš, kričím na teba. Sľubujem ti, že nebudeš sklamaný, keď vyletíš so mnou až tam... do neba. 2. Chýbaš mi stále viac a viac, bez teba už nedokážem žiť. Nepokúšaj sa ma zmiasť. Viem, že ani ty nemôžeš bezo mňa byť. Patríme k sebe, cítime to obaja. Chcem letieť k tebe, s tebou sa dostať do raja. Tráviť s tebou dni aj noci, cítiť ťa vo svojom objatí. Máš ma plne vo svojej moci. Akoby sme na svete boli len ja a ty! 3. Pohladiť ťa po vlasoch, zaželať ti krásne sny, lietať s tebou v oblakoch, tráviť s tebou celé dni, vykúzliť ti úsmev na perách, zadívať sa ti hlboko do očí, lúčiť sa s tebou vo dverách, vediac, že kým budem preč, iná dnu nevkročí. Po tom srdce moje túži. A ak splníš mi toto skromné prianie, obsypem ťa lupeňami ruží a tvoj život zmením na nepoznanie. 4. Sledujem ako mesiac na nočnej oblohe žiari a nad tou krásou rozplývam sa. Tajomný úsmev pri tom mám na tvári a myšlienkou na teba zohrievam sa. A hoci mi je na tele zima, vo svojom vnútri dobre viem, že jedna vec zahreje ma a to tá, že ťa milujem. 5. Rozsvietim lampášik nádeje, svetielko tmavú miestnosť zaleje a v rohu malej izbietky krčíš sa ticho ty. Podídem k tebe, priviniem ťa k sebe, lampášik ti odovzdám a na čelo ťa pobozkám. Svetielko z lampášika mizne, no v tvojich očiach nádej silnie. Tá nádej z lampáša do teba vkročí a viac svietia mi na cestu len tvoje oči. 6. Vytrhnem si srdce z hrude a tebe ho podám. Je mi jedno, čo ďalej bude. Rada sa ti oddám. S tebou kráča sa mi svetom ľahšie, krajšie sú dni po boku tvojom. Hoci sú aj chvíle ťažšie, nikdy nenecháš ma samú v trápení mojom. Za to všetko ti ďakujem a už len dodám, že ťa milujem. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj