Prší.
Mám pokoj v duši.
Rozmýšľam.
Chcem skočiť?
navždy všetko skončiť?
Neviem.
Letmo sa usmievam,
slzy si utieram.
Hľadám odpoveď.
Mám ju v sebe.
Počúvnem?
Moja smrť.
úsmev na tvári,
v daždi, keď sa podarí.
Mám šancu teraz.
Tak čo urobiť?
Vedeli by ste tomu uveriť?
Nie. Nevedeli.
Bez rozlúčky odísť?
Chcela som.
Prečo?
Som tak blízko.
Len jeden krok.
Slzy.
Dala som im priamo priestor.
hladili mi boľavé miesto.
Neskočila som
zmiešané pocity.
Nabudúce snáď,
nedopustím sa chyby.
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
1
vevenka
19. 4.apríla 2008 20:41
dobre si spravila,preboha neskac,to bude dobre,setko sa casom spravi
2
je lakave stat sa motylom , zazit zen pocit lietat .........
ale ake su motyle pomynutelne a a sebcke ked ostatnych nechaju bez kridel???.......
radsej ostat na zemi ako strom a ostatnym sprijemnit zivot natolko ze dusa nebude potrbovat kridla a bude sa vzanasat v raji
ale ake su motyle pomynutelne a a sebcke ked ostatnych nechaju bez kridel???.......
radsej ostat na zemi ako strom a ostatnym sprijemnit zivot natolko ze dusa nebude potrbovat kridla a bude sa vzanasat v raji
3
pekne...suiciidne az to vyraza dych ! dufam ze to nevychadza z realu lebo inak pomoc neskac ... radesj sa vyventiluj takymito basnami
Napíš svoj komentár