počujem, že prší.
Iba v daždi dokážem,
nájsť pokoj v duši.
Pozerám von
a cez sieťku vnímam,
ten boj kvapiek dažďa,
ktorými zmyselnosti z ciest zmýva.
Dážď pomaly silnie
a ja utápam sa vo zvuku,
tých narážajúcich kvapiek
o parapetnú dosku.
Naberá svoj smer
a sila vetra občas dovolí,
prejsť pár kvapiek cez sieťku
a pohladia ma po líci,
jemnosťou úsmevu,
ktorý potom nahodím.
Rýchlosťou opäť z dažďa ubúda,
už iba jemne práši krajinu
a do noci hľadím s myšlienkou,
že túto krátku hodinu,
by som chcela nechať,
navždy neprerušenú...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
whitelilit
30. 11.novembra 2008 14:26
parada krasne
2
vskutku musim suhlasit, pekne si to napisala skoda ze uz zacina byt zima tak si toho clovek moc nevychutna
3
Veľmi pekne vyjadrené, tento pocit mi je bízky, myslím, že táto je mi najbižšia zo všetkých tvojích básní.
4
krásne fakt krásne máš 5 hviezdičiek a dala by som aj viac ale kedže sa nedá tak
Napíš svoj komentár