Stoj! ...neodchádzaj... potrebujem ťa. Nemám síl hovoriť, ale budem počúvať. a s tvojimi slovami, v duši bojovať. Len ostaň pri mne, chcem cítiť, že si tu. Dávaš mi vidieť malé svetlo, cez tu nekonečnú tmu. Ale ty chceš odísť. Nechať ma v tej tme. A ja si prvý krát priznám, že bez teba nie je svet. Môj svet... ale už zaniká... Tak ostaň, aspoň na chvíľu. budeme počúvať ticho, ak ani ty nemáš silu. Tak Stoj! prečo mi to robíš. Nie som dokonalá, ale ty mi za ten život stojíš. A predsa odchádzaš. v slzách sa topím. Len kvôli tebe, vždy svoju masku zložím. Ale ty to nevieš, a nechceš počuť. Prekročil si prach, do môjho sveta. ale rýchlo sa chceš stratiť. Tak choď!!! ale potom, sa už nesmieš vrátiť.... Báseň 3 0 0 0 0 Komentuj