Pozeráš,
no nevidíš,
to čo vidieť máš,
že ten vlak,
vôbec nezmeškáš.

stojíš,
no padáš,
na koľaje smrti,
a vlak za chvíľu
do stanice sa vrúti.

Načúvaš,
no nepočuješ,
výkriky ľudí,
ktorý pomôcť
sa snažia,
a teba
myšlienky zavedú,
do studeného dažďa.

Rozprávaš,
no nik nerozumie,
to čo povedať chceš,
a odpoveď,
sa nikdy
nedozvieš.

Čakáš,
no nepoznáš čas,
hodinky nepomôžu,
veď všetko plynie
dookola zas a zas.

Znovu vstaneš,
a odchádzaš,
nevnímaš ľudí,
čo tam bez slov stoja,
nevnímaš to svetlo,
ktoré sa ženie do tuhého boja,
razom ťa zhodí z nôh,
a ty ticho padáš,
a smrť už hľadáš,
v každej sekunde...

 Báseň
Komentuj
 fotka
3kitty3  14. 3. 2008 14:20
boze smutne tak to sa mi zabil kamos : disappointed:
 fotka
rijanqa  16. 5. 2008 11:54
Nádherné... Iných slov asi nieto... Proste krása ... Aj mne sa tak zabil kamoš... A dosť ma to vzalo.
 fotka
nufo  11. 7. 2010 22:59
Veľmi pekná báseň
Napíš svoj komentár