Čierneho komára,
čo každý deň
sa do sýtosti nažral.
Toho sladkého bytia,
tej človečiny.
A cical, cical
až duša zmierená
kľakla bez boja
na holé kolená.
Prosila, prosila...
Lež komár chodil
zas a znova,
po kúskoch
život kradol.
Až teplo duše
vyhaslo.
Až rozbilo
sa lietadlo.
Zostala,
len tma.
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
3
Vedela som akosi, ze budes mat dobre basne, myslim take basne, co ma dostanu, aj Valikine, len ona pise inak.
Napíš svoj komentár
Máš úžasný-taký svojský originálny štýl..
S takým som sa ešte nestretla, ale je to krásne..
Vyvoláva to vo mne určité depresívne pocity..dosť depresívne.
Ale páči sa mi to.