JA: Veď je toľko naokolo nadherných, lepších dievčat, tak prečo by sa niekto zaoberal mnou?
ON: Stále si to čítam dookola, nemôžem uveriť tomu čo píšeš...
SUČASTNOSŤ:
A on mi vtedy nechcel veriť... a teraz? Je to presne tak! Prečo by sa on zaoberal mnou, keď je toľko lepších krajších dievčat naokolo ako ja? Prečo by si mal vybrať mňa?!
Vždy je to tak..
Trápi ma to.. On už určite zabudol že som mu niečo také písala.. keby si spomenul, iba by si tiško povzdychol akú som len mala pravdu..
Občas sa nenávidim zato aká niesom.. Ale je to hlúposť, pretože nemôžem zmeniť to ako vyzerám.
Oh, trápi ma čo spôsobil.. trápi ma že to už pôjde len tým zlým smerom a ja tomu nezabránim. Vždy je to tak, prve je všetko úžasne a potom z ničoho nič, sa všetko rúca, upadá kontakt, upadá všetko a nikdy som nepochopila prečo je to tak?
Presne s tohto dôvodu, nemám už chuť spoznávať nových ľudí! Vždy je to ta istá história a mňa už nebaví stále v kútiku srdca dúfať že toto bude možno výnimkou.
Prečo je tak ťažké, povedať pravdu narovinu, prečo je ťažké povedať " Prepáč ale nemám o teba záujem " či " Ostanme kamaráti " ?!
Nechcem aby ma ignoroval! Nechcem aby mi nechával nádej na niečo čo nebude a potom ma ešte viac sklamal!
"Keby si len vedel...!!"
Keby cítil to iste čo ja, správal by sa ináč.. to je jasné ako facka!! Keby na mňa myslel tak ako ja na neho, aj by mi prezvonil... Neklamal by mi keď si píšeme že stále niečo robí, a pritom si vymieňa komentáre s inou a mňa ignoruje! Bol by tu a písal by si somnou.. Zavolal by mi... Napísal by mi, že sa somnou cítil fajn, alebo že je rád že ten večer strávil somnou..
Prečo ma potom bozkával? Prečo sa ma dotýkal, prečo ma obímal???!!
Vraj to nieje u neho bežné a tomu mam teraz veriť? Nie neverím!
Nenávidim tu neistotu, nenávidim keď si musím domýšlať, nenávidim keď dávno viem ako to je, a ty mi to nepovieš....!
Čo si somnou spravil? Prečo TY?! Prečo musím cítiť to čo som dlho necítila, keď s tebou nemam byť??!!
Možno si len potrebuje urovnať veci v hlave, možno potrebuje čas..... ja neviem...
Stale na teba myslím aj keď viem že ty na mňa vôbec.
Včera som si prezerala fotky a rozplakala som sa. Prečo som tak hlúpa? Prečo som tak naivná? Prečo to nemôžem proste brať že to bol len jeden s mnohých oblbovacich chlapcov?
Keby som pri ňom nič necítíla... všetko by bolo ináč, nebol by v mojej hlave, bolo by mi jedno že ma ignoruje.... všetko by bolo tak ako predtým.. Bola by som šťastná, bezstarostná.....
Vždy tu dokonalo vytvorenú harmoniu musi niekto narušiť!!
Oh, aká som hlupa! Keby ja som o niekoho s kým som stravila večer nemala záujem, tiež by som ho ignorovala, tiež by som robila to čo on.. Owwww....
PREČO??!!!
Prečo jeden deň s tebou všetko prevratil na ruby??! Vieš mi to povedať?
Prečo stále čakám že sa mi ozveš? Prečo čakám že mi napíšeš sms ako predtým? Prečo sa stále dívam na mobil, či mi neprezvoníš?
Prečo keď sa prihlasujem na FB mám stiahnutý žalúdok? Prečo sa rozplačem keď si online a nenapíšeš?:/ Prečo ma to takto zasiahlo??!!!!
Neznášam ten pocit, keď viem, že nikomu na mne nezáleži...
Nechápem lásku.... nenávidim ju, neverím už na ňu! Rozhodla som sa už chlapcom vyhýbať...!! "Zbohom laska, posledný krat ti zamávam"
Prajem si aby si neskôr pochopil, že ja som bola výnimka! Že ja som bola tá s ktorou si mal byť ( A už s tebou končim..
Jedneho dňa si možno povieš, že som ťa. skutočne mala rada... že som všetko čo sme si kedysi písali písala vážne, a neklamal ako ty!
P.S všetky gramaticke chyby sú mi u pixe...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár