Soboty som milovala.Trávili sme ich s mamou na nákupoch.Milovala som obchodné centrá.S mamou sme sa stále posadili do kaviarne, kde sme mali najlepší výhľad na okoloidúcich ľudí.Objednali sme si horúcu čokoládu a čakali na prvú obeť.
"Už ide, už ide!"
"Kde?", naťahovala krk mama
"Tam!", ukázala som nenápadne.
"Tá malá blondínka?"
Prikývla som.
"Tak začni!", zasmiala sa mama.
"Takže, jednoznačne skončila výšku"
"Súdiš podľa tých okuliarov, alebo vážneho výrazu?", skočila mi do reči.
"Psst, samozrejme ten výraz.Okuliare sú klamlivé.Predpokladám, že je to zástupkyňa riaditeľa v banke".
"Žartuješ?Tak maximálne knihovníčka", smiala sa mama.
"Zase podceňuješ", uškrnula som sa.
Milovala som naše soboty, naše hry.Milovala som svoju mamu.No aj z pubertiačky, ktorá milovala nákupy so svojou mamou sa stala jedného dňa žena.
"Tak, ako oslávime tvoju osemnástku?", zašvitorila mama, keď som sa vrátila zo školy.
"Ehm...mami...vieš, spolužiačky sa rozhodli že ma niekam pozvú, takže ak by ti nevadilo...".
"Jasné, že nie.Pôjdem na nákupi s Luciou a niečo pekné ti kúpim", usmiala sa aj keď som na nej videla že je trochu smutná.Verila som, že to chápe.
Podala mi darčekovú tašku.Vnútri sa ukrývala malá hranatá krabička.Nedočkavo som z nej vytiahla pandora náramok s piatimi príveskami.
"Ako si vedela mami", hodila som sa jej okolo krku.
"Ema, tie naše spoločné nakúpi boli na niečo dobré", zasmiala sa.
Večer som sa rozlúčila s mamou a ponáhľala sa za partiou.Mali sme sa stretnúť v neďalekom klube Star.Už po príchode pred klub mi bolo hrozne divné to ticho.V opačnom prípade sa už z klubu ozývala hudba, no teraz to vypadalo, ako keby bol zatvorený.Skúsila som dvere, boli otvorené.Dnu bola tma, len nad barom svietil nápis Happy Birthday.Usmiala som sa, no nikoho som stále nevidela.
"Prekvapenieeeeee", ozvalo sa zrazu, svetlá sa rozsvietili a zbadala som celú partiu.
Bolo ich tam asi tridsať, celá naša trieda, plus pár ľudí navyše.Všetci sme si boli veľmi blízky, mala som obrovské šťastie na priateľov.Všetkých som vyobjimala, rozbalila si darčeky.
"Ďakujem vám všetkým, ste fantastickí.Všetkých vás hrozne ľúbim",zakričala som.
Párty začala a za DJ-ky pult sa postavil Peter.
"Tak, pre našu úžasnú Emu.Od nás, pre teba.Tvoja obľúbená", zakričal a poslal mi vzdušný bozk.Miestnosť zaplnil song Axwell_Ingrosso-More Than You Know a všetci začali okamžite tancovať.Bavila som sa ako malé dieťa, drinky ktoré som do seba nahádzala ma povzbudili ku tanečním výkonom o ktorých som ani nevedela, že ovládam.
Okolo pol noci som vo vrecku riflí zacítila vybrovanie.Nemotorne som vytiahla telefón a pobrala sa z parketu na wc.Na displeji svietilo neznáme číslo.
"Haló?"
"Dobrý večer, tu polícia je tam Ema Kellerová?"
"Čo, polícia?A..áno tu Ema, čo sa stalo?"
Posadila som sa na záchod, celé telo sa mi triaslo.
"Vaša mama, mala nehodu, viete sa prosím ihneď dostaviť?"
Neodpovedala som, po tvári mi stekali slzy, do záchodu vbehli dve chichotajúce dievčatá.
"Ema si okej?", opýtala sa Lena.
Bez slova som sa postavila a utekala späť.
"Erik, máš tu auto?"
"Čo?"
"Si tu autom?"
"Áno Ema, som".
Bez slov som ho ťahala von
"Čo sa deje?", opýtal sa keď sme dobehli ku jeho autu.
"Musim ísť na políciu, mama mala nehodu".
Viac sa nepýtal, okamžite naštartoval auto a vyrazili sme.
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
muaykelo
29. 10.októbra 2017 18:24
Má to až moc rýchli spád a nedotiahnutý koniec
2
@muaykelo ďakujem za reakciu, ešte je to len začiatok,ale priznávam má to rýchly spád, popracujem na tom.
3
Na začiatok dobré, ale na tvojom mieste by do toho dávala viac opisov, trosku choď viac do detailov nech sa do toho vedia čitatelia lepšie vcítiť
Napíš svoj komentár