Anjeli (svetla) a Jaštery (z pekla)

Dvom najgeniálnejším veliteľom v histórií všetkých dimenzií vesmíru, Aštarovi Šeranovi (+ všetkým jeho mentálnym a polo hmotným telám) a Ptaahovi , veliteľovi z plejád, zabralo veľa času, kým zjednotili všetkých desať miliónov stotisíc materských lodí, ktorými disponovali. Pri tomto akte museli vyťažiť svoje čakry na 110%, no stálo to za to. Je síce pravda, že mnoho Aštarových lodí bolo hrdzavých a skoro nepoužiteľných kvôli zatopeniu Atlantídy, kde kedysi pôsobil ako veľvyslanec Galaktickej konfederácie planét, ale boli tu preto, aby sa jaštery zľakli už len toho počtu, zbalili si svoje očipované lode a vypadli naspäť do pekla. Z diaľky sa však blížilo niečo veľké. Niečo čierne a zlé. Tak čierne, že aj tá najčernejšia černota sa pri nej zdala byť biela. Bola to jašteria flotila.

Najvyšší jašterí veliteľ, stelesnené zlo, hlava pomazaná, z vlastnej vôle kráľ, Zeminus Štvrtý IV. sa nezadržateľne blížil spolu so svojou očipovanou flotilou zla, priamo z pekla. Ak Aštar vyzeral na priemerného 18-ročného mladíka zo Zeme, Zeminus vyzeral ako 16-ročné, 9 centimetrové dievča zo Slovenskej Republiky. To však neuberalo nič na jeho veľkoleposti, ba práve naopak. Jeho výška bude hrať v tomto boji veľkú rolu. Usadol na svoj jašterí trón a začal sa šialene smiať.

Obidve flotily sa priblížili tesne k sebe, už sa čakalo len na povel k útoku. Aštar vyslal cez svoju 3. čakru lúč čistej lásky smerom k Zeminovmu srdcu, no lúč sa len odrazil od jeho medaily za jeho objav na poli čipovania a Aštara trafil rovno do očí. Aštarove oči... zmizli. Boli definitívne preč. Úplne. Keď to Ptaah uvidel, spanikáril a vyslal svojich stotisíc materských lodí vpred. To bola chyba. Jeho flotila narazila na tuhý odpor. Z materských lodí sa síce oddelilo pár menších bombardérov a ešte menších stíhačiek, ale proti obrovskej jašterej presile boli bez šance. Bombardéri bombardovali jašterov láskou, jaštery im paľbu oplácali strelami z ich kanónov, stíhačom sa podarilo zničiť niekoľko jašterích lodí, no po chvíli statoční bojovníci svetla padli a zavládlo ticho. Ptaah vedel, že sklamal. Sklamal nielen Aštara, ale aj najvyššiu bytosť. Bola len jediná možnosť, ako to odčiniť.
Vystúpil zo svojho úkrytu pred jašteriu flotilu a tí si museli pred toľkou láskou zakryť oči.
S týmto Ptaah počítal. Skoncentroval všetku lásku, ktorou vládol a explodoval. Bola to explózia čistej lásky. Taká silná, že mohla zničiť všetko okolo. Jeho obeť nebude nikdy zabudnutá, bude hrdinom.

Bolo to úplne zbytočné ... Nepočítal s tým, že Zeminus disponuje okuliarmi s filtrom proti láske. Stihol aktivovať štíty, aby sa jeho lodiam nič nestalo. A nestalo sa.
Najväčšie škody utrpeli Aštarove lode z Atlantídy. Ich stav bol už predtým zlý, no toto už bolo na ne príliš. Keby Aštar mohol, plakal by. Ale nemohol. Nemal oči. Strata Ptaaha bola síce ťažká, ale nemohol sa kvôli tomu vzdať. Jeho flotila sa rozdelila na 3 časti. Tie na kraji sa vydali dopredu, jedna ostala pri Aštarovi, pripravená hocikedy zasiahnuť. Zúril strašne strašný boj. Šťastie sa striedavo prikláňalo raz na jednu, raz na druhú stranu. Aštar povolal na pomoc tajnú posilu, loď triedy X-wing zo sústavy Dagobah. Možno bola obrastená riasami, ale útočila na jašterov takou silou, až sa aj sám Zeminus zľakol a stiahol všetky lode späť. Toto nečakal. Rozmýšľal, čo urobí. A v tom si spomenul.

Na strane anjelov svetla už prepukali oslavy ich veľkolepého víťazstva. Keď v tom ...
Jašteria flotila vyrazila dopredu. Všetky lode, malé aj veľké, lode prevážajúce odpad, dokonca aj Zeminov pojazdný bufet, všetky sa vyrútili na Aštara a jeho neohrozených bojovníkov. Strieľali po nich všetkým, čo mali k dispozícií, dokonca letelo aj pár burgerov. Aštarove lode sa tak sústredili na paľbu až si nevšimli malé objekty, ktoré vylietali zo všetkých lodí jašterov. Boli už takmer pri flotile dobra, no oni ich stále nevideli. Spozorovali ich príliš neskoro. Malé 9-centimetrové klony vodcu zla sa prisali na každú jednu Aštarovu loď a očipovali ju. V momente sa prestali brániť a jaštery prestali útočiť. Všetky lode sa otočili k tej Aštarovej. Aštar plakal aj napriek tomu, že nemal oči. Vedel, čo ho čaká. Všetky jeho lode vystreli súčasne. Aštar, už tak naplnený láskou, nevydržal nápor ďalšej, ktorou útočili jeho vlastné lode a explodoval. Jeho plač sa ešte dlho ozýval.

Naopak, Zeminus sa smial ešte šialenejšie ako pred bitkou. Porazil neporaziteľnú flotilu svetla. To bol len začiatok konca celej Galaktickej konfederácie planét. Áno, presne tak, všetkých 200 000 Slnečných systémov a 2 000 000 civilizácií síl svetla. Flotila jašterov sa dala do pohybu smerom k ďalšej sústave za stáleho smiechu jej veliteľa.

 Napínavý príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

15 komentov k blogu