Po tom, čo ľudia objavili, že v našej galaxií sú okrem nás tisíce ďalších civilizácií, stali sa posadnutými túžbou dostať sa k nim a nadviazať s nimi kontakt. Trvalo desiatky rokov, kým ľudia vyvinuli vesmírne plavidlá, schopné cestovať obrovskými rýchlosťami do najvzdialenejších kútov galaxie. A desiatky rokov tiež trvalo, kým sa tam prvé lode dostali... Keď však posádky prekonali priepasť medzi hviezdami, ich sny sa naplnili. Ľudia úspešne kontaktovali obyvateľov svetov, ktorých technická vyspelosť bola niekoľko tisíc rokov za obyvateľmi Zeme a jej kolóniami na mesiaci a na Marse. Zistili, že tieto mimozemské rasy o sebe vedia už dlho, udržujú stále obchodné trasy, spojenectvá, a niektoré medzi sebou vedú vojny. Tiež už dlho poznali aj ľudí, ktorí ale boli pre svoju nízku technickú vyspelosť považovaní za inteligentnejší hmyz, a tým pádom pre ostatné vesmírne národy nepodstatní. Lenže ako náhle boli ľudia schopní cestovať do iných slnečných sústav, ostatní ich prijali medzi seba. Boli najskôr oboznámení s cestovaním rýchlosťou svetla, čo skrátilo cestovanie len na niekoľko rokov a napokon aj so skákaním cez brány, ako to nazývali ostatné národy galaxie, čo zase skrátilo ich cestu len na hodiny alebo dni. Stále na to ale potrebovali lode. Muž z legiend však nič také nepotreboval.
Objavoval sa na iných planétach ako obyčajný pútnik v hrubom cestovnom plášti a s kapucňou na hlave. Tvrdilo sa, že je to človek, no žil už pridlho aj na rasy, ktorých členovia sa bežne dožívali stovky rokov. Tisícročia sa rozprávali príbehy o tom, ako sa stále niekde objavoval a pri tom nedával na sebe poznať ani najmenšie známky toho, že by sa chystal zomrieť na starobu. Nikto nikdy nevedel, odkiaľ prišiel, zrazu tam proste bol. Tak isto to bolo aj s jeho odchodmi, ktoré boli rovnako nečakané. Jeho tvár ostávala zahalená a nikto sa ani len nepokúsil zistiť, ako vyzerá. Vždy vystupoval na úrovni, k ostatným sa správal s úctou, neprejavoval známky agresie a občas dokonca rozprával historky zo svetov tak vzdialených, že o nich nepočuli ani obyvatelia okrajovej časti galaxie. Niektorí tvrdili, že je to akýsi kartograf a zostavuje mapu celého vesmíru, no týmto rečiam nikto nevenoval veľkú pozornosť, lebo to by bolo asi ako snaha uhasiť slnko vedrom vody.
A tak desiatky, stovky a tisíce rokov ubiehali, celé civilizácie zanikali, len preto aby mohli vzniknúť nové, a pútnik stále prechádzal medzi novými a novými svetmi. Všade sa zdržal tak dlho, ako on sám potreboval, no nikdy to nebolo dostatočne dlho na to, aby niekto zistil, kto to vlastne je a aký je jeho cieľ. Jedného dňa však zavítal na svet, ktorý ho mimoriadne zaujal. Viac ako hociktorý z toho nespočetného množstva iných, ktoré už navštívil. A ja som mal tú česť stretnúť sa s ním a zistiť dôvod. Tak vám teraz porozprávam celý príbeh o tom, ako som stretol toho, ktorý cestuje medzi svetmi...
Napínavý príbeh
Komentuj
6 komentov k blogu
2
Uz tak dlho som od teba nic necital, ze som aj zabudol, ake skvele to moze byt. Rozhodne to ze si nieco napsial, mi fakt vylepsilo den
5
Bolo príjemné prekvapenie po týždni sa vrátiť a nájsť tu nový kúsok tvojej tvorby
Dúfam že to nenecháš bez konca
Dúfam že to nenecháš bez konca
6
Skvelo napísané Ak máš chuť, pozri na moj blog a ohodnoť... mám tiež scifi príbeh na niekolko častí. teším sa na pokračovanie
Napíš svoj komentár
a ty si napisal novy, pecka