Spálňa rodičov bola prázdna, čo bolo o takomto čase nezvyčajné. Do práce chodili spolu okolo deviatej a kľúče od auta boli položené na stole. Predsa by neodišli bez auta a hlavne bez toho, aby povedali, že niekam idú. S telefónom to bolo tak, ako čakal – nefungoval rovnako, ako rádio a televízor. Bolo to zvláštne a pomaly sa začínal cítiť neisto. Znova prešiel k oknu v kuchyni, ale ulica bola stále prázdna. Jediné, čo sa tam hýbalo, bolo lístie vo vetre. Ticho začínalo byť neznesiteľné.
Spoza rohu konečne vyšiel nejaký človek. Nevidel mu do tváre, no bol to zrejme starší chlap, pretože sa pohyboval pomerne pomaly a bol mierne zhrbený. Na hlave mal klobúk a oblečený mal dlhý hnedý plášť. V ruke si niesol nejaké jedlo. Takže nejaký obchod bol predsa otvorený. To trochu zmiernilo jeho obavy, ale aj tak sa rozhodol niečo urobiť. Za normálnych okolností by to samozrejme nerobil, pretože nemal vo zvyku otravovať cudzích ľudí, lenže toto normálne okolnosti neboli. Rýchlo sa obliekol, aby toho muža ešte zastihol a zbehol dole schodmi až k vchodovým dverám. Cestou nepočul zo susedných bytov žiadne zvuky. Asi ešte všetci spia, pomyslel si.
Chlap išiel stále po chodníku a jedol. Zakričal na neho. Nereagoval. Možno slabo počuje, napadlo ho. Rýchlejšou chôdzou išiel za ním a potom znova zakričal. Muž sa zastavil, ale neotáčal sa. Stále jedol a nahlas pri tom mľaskal. Začínal byť stále nervóznejší. Zrazu chlap zastal s rukami pri ústach a otočil sa. Bol to ako pohľad z tých najhorších nočných môr. Mal rozbitú tvár, krvavé ústa, chýbala mu vrchná pera a ľavé oko mu doslova viselo vonku. Najhorší bol však pohľad na to, čo jedol. Nebol to hot dog, ani nič podobné, bola to ľudská ruka. Skôr ohlodané zvyšky ľudskej ruky. Krvavé oko, ktoré mu ostalo, upieral na chlapca stojaceho na druhom konci ulice. Ten bol celý bledý, srdce mu tĺklo ako nikdy a od strachu takmer nedýchal. Živý mŕtvy, sa pohol jeho smerom. Rýchlo si uvedomil, že mu nejde popriať dobré ráno, ani sa spýtať, koľko je hodín a dal sa do behu.
Cestu späť mu však blokovali ďalšie podobné kreatúry, takže cesta domov nepripadala do úvahy. Rozbehol sa popri zaparkovaných autách k policajnej stanici, ktorá bola len o niekoľko ulíc ďalej. Na stenách a na zemi si všímal červené škvrny a nemusel sa zastavovať a chodiť k ním bližšie, aby poznal, že ide o krv. Za ním sa pomaly zbieral stále väčší dav pochodujúcich mŕtvol a ďalší vychádzali z každej postrannej uličky. Ako to, že keď sa pozeral z okna, nikoho nevidel? Bežal rýchlo a rozhliadal sa na všetky strany, takže si nevšimol telo ležiace pár metrov pred ním. Zakopol práve vo chvíli, keď za rohom zbadal policajnú stanicu, ku ktorej sa tak zúfalo snažil dostať. Preletel cez chlapa ležiaceho na zemi a padol na ruky, ktoré si zodral do krvi. Snažil sa čo najrýchlejšie postaviť a prebehnúť posledné metre k stanici, no nešlo to. Muž s dierou v hrudníku, ktorý ešte pred pár sekundami nehybne ležal na zemi, ho teraz pevne držal za nohu a zahryzol sa do nej. Bola to obrovská bolesť. Kopal muža do tváre nohou, ktorú mal voľnú a keď ho konečne pustil, vedel, že je neskoro. Stratil tu veľa času. Dav ho už stihol obkolesiť a on nevidel žiadnu únikovú cestu. Naťahovali sa po ňom desiatky rúk a on z posledných síl vstal. Všade okolo videl hladné tváre bez života, ktoré hľadia len naňho. Chytali ho všade, kam dočiahli, trhali mu končatiny a párali brucho. Kdesi zahliadol aj svoju matku, ako sa po ňom naťahuje tiež. Otca nikde nevidel.
Napínavý príbeh
Komentuj
9 komentov k blogu
1
shroomy
9. 10.októbra 2008 22:37
uf tak ten zaver som necakal...inak mi to pripomina tie zombie horory,dobreeee
6
wow.....strasne ma to vtiahlo...normalne som chvilku mala pcoit že som tam....cela som sa bála
kvalitná práca
kvalitná práca
Napíš svoj komentár