Vnímam a niečo sa už stalo
Cítim, viem, že to už bolo
Si tu, so mnou stále, bola si tu.
neopúšťaš ma, bolíš..
Prosím, no nepomáha to.
Čo je zlo? Čo je prázdno?
Bolí to a možno padám na dno.
Tam, kde som bola už toľkokrát,
bez ľudí, bez sveta a náhli skrat.
Mrzne a ľad puká.
človek, čo za iných chýb pyká.
Smútok vzdoruje
slza maľuje,
ľudské sa vzďaľuje.
Nemo sledujem
obrazy
nákazy a zákazy
predsudky
súdy a úsudky.
Bez myšlienok,
známych spomienok
bez úcty a pokory
nedomyslené názory
čas možno zahojí
nedomyslené názory
krik a zhon
zlý krok
ďalší rýchlo premrhaný rok.
Čas bez minút
telo odkázané hynúť.
Láska a žiaľ
emócií kráľ
myšlienok bál
človek stratil, čo mal.
A telo otravujem jedami
dušu bezvýznamnými hádkami
rozum, srdce láka mi
ľudia, myšlienka, spať nedá mi
obrazy, zvuky sú škvrnami
bolesť z dialky máva mi
nedám, nevzdám, nelámem sny
život nútený pravidlami.
Sledujem, načúvam svetmi
tretie svety, prechádzam cez nich
cez biedu, chudobu, plač a trosky
cez slávu, štrngot vína a lesky.
Sled svojho do rúk vezmi
bojuj, odmietaj a rezignuj
precíť bolesť a potom zabi ju
pozitívne zvalí ju
spievaj, tancuj, oslavuj
Si, Ži, zvaľ lavínu
teplo zmrazí chlad
UČ ich, mať rád..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
25. 8.augusta 2019 17:49
Aspoň že to skončilo dobre
Napíš svoj komentár