V každom živote človeka sú pády a omyly, ktoré spravil a napravil, ale aj také, ktoré spravil a nenapravil a žije s nimi. A môj život? Môj život je omyl. Celý. Hej, viem, to vravia len deprimovaní, zdepkovaní ľudia. Nemyslím si o sebe, že som deprimovaná ani zdepkovaná, len priveľa rozmýšľam. A zo všetkého, na čo som kedy prišla, je toto asi žiaľ najúprimnejšia pravda akú som si mohla pripustiť. Buď príjmeš alebo pustíš. A ja hlúpa som, of course, prijala namiesto toho aby som sa tým nezaoberala a ďalej žila svoj zakomplexovaný život, som si túto pravdu zobrala príliš k srdcu. A teraz čakám kým mi to srdce od šoku, čo som mu nahrala vyskočí, prestane biť, alebo prinajlepšom vyšle do mozgu signál: ČO TI JEBE TY KOKOT?! SA UŽ SPAMÄTAJ A VYPNI! To by ma asi nezachránilo, ale mala by som dobrý pocit aspoň. A otázka je, aký má môj život cenu? Bola som neplánované dieťa, čiže som bola ako blesk z jasného neba. Už ako malý človek som vedela, na čo mám mozog. Od života a od sveta som nikdy nemala veľké očakávania, všetko, čo som chcela bolo sa na svet usmievať a rozdávať lásku. Čistá duša som to bola. A potom neskôr mi život jebol takú facku, že dlho som bola v kóme a ten svet, na ktorý som sa chcela ja usmievať, sa mi smial, čo smial, škeril sa mi kokot. Ale ako väčšina, tak aj ja som sa z tej kómy prebrala. A už som sa nechcela na ten svet usmievať, začala som s ním bojovať. A bojujem doteraz. A prehrávam. Ale nie je hlavné zvíťaziť, ale zúčastniť sa, či jak sa to vraví. No zúčastniť sa tohto predstavenia, čo žáner ani neexistuje, nebola výhra. Každý nás učí vážiť si život. To sú ojeby. V prvom rade by si každý mal vážiť sám seba. A čo som tým chcela povedať? Že človek sa s vami pobaví aj sa možno úprimne zasmeje, ale nikto s vami nevyroní úprimnú slzu. Len vy sami viete ako vám je, čo cítite, prečo, aj keď bez dôvodu plačete, lebo to tak cítite. Nikto vás nikdy nepochopí ako vy sami. Riešenia nie sú smrť ani psychológ vám neporadí. Všetky odpovede a riešenia sú vo vašich rukách, vo vašom srdci. Mozog radšej vynechajte, rozmýšľajte emóciami. A jebte na predsudky. Síce tieto slová nezmenia fakt, že môj život je omyl, ale pomoc je drahá ešte dupľom na sedeniach pri cvokárovi. A toto je ešte aj úprimné a zadarmo. To je bonus.

PS: Nebudem sa ospravedlňovať za vulgarizmy, pretože aj oni majú svoj význam a zmysel a ľudia vedeli, prečo ich vymysleli.

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár