Bolo to sakra dávno, čo som bola šťastná. Jeden človek by si aj myslel, že sme spolu šťastní, ale bola to len pretvárka. Nielen pred okolím ale aj pred nami. Obaja sme zatvárali oči pred krutou realitou. Neviem, kedy sa to všetko začalo kaziť. Neviem, kde sme obaja spravili chybu. Pretože na pokazenie vzťahu sú vždy dvaja a nie jeden ako si ty myslíš. Začali sa častejšie hádky a obviňovanie. Častejšie to prichádzalo z tvojej strany, z čoho som bola smutná ja. Potom sme sa prestali rozprávať. Prestali sme sa správať ako manželia. Boli sme skôr spolubývajúci. Obchádzali sme sa a našu komunikáciu sme obmedzili len na nevyhnutné otázky. Snažila som sa to zlepšiť, ale odmietal si somnou komunikovať. Moje prosby a plač si nebral vážne. Dostala som sa do stavu, kedy som bola ako troska. Donútil si ma povedať ti, že sa chcem rozviesť. Až potom si ma začal počúvať, až potom si ma začal brať vážne. Začal si plakať a prosiť. Ale kde si bol, keď ja som ťa prosila? Keď som ja plakala?
Mal si to totálne na háku. A teraz čakáš, že sa k tebe vrátim a ďalej sa budeme hrať na šťastní pár? Už nie, ďakujem. Naučila som si vážiť samú seba a brať ohľad aj na mňa, nielen na teba.
Dnes mi prišiel email od právnika, že môj návrh na rozvod poslali na súd.
Ani teraz nemáš chuť bojovať o mňa.
Je mi to ľúto.
Skutočný príbeh
Komentuj
22 komentov k blogu
1
feelagain
11. 2.febuára 2019 14:12
takto to dopadne, ked sa deti idu brat
2
@feelagain niekto sa rozvádza, evidentne prechádza zlým odbobím a ty napíšeš takýto komentár? urobilo ti to dobre?
nevidim problem v tom, ked sa niekto vezme v mladom veku, nemusi kazdy pracovat cestovat a cakat do tridsiatky kym si zariadi zivot. vztahy sa kazia, ludia si ich kazia, pred svadbou, po svadbe, aj ked maju deti aj ked su stari, nemusi to byt vzdy sposobene len tym kolko maju rokov.
- a tebe vela stastia, nech to cele prebehne rychlo a nech to preboli
nevidim problem v tom, ked sa niekto vezme v mladom veku, nemusi kazdy pracovat cestovat a cakat do tridsiatky kym si zariadi zivot. vztahy sa kazia, ludia si ich kazia, pred svadbou, po svadbe, aj ked maju deti aj ked su stari, nemusi to byt vzdy sposobene len tym kolko maju rokov.
- a tebe vela stastia, nech to cele prebehne rychlo a nech to preboli
4
@lenuska175 no ja neviem, to je ako keď ľudia si urobia deti, a nemajú pre nich nič pripravené a zabezpečené, sorry, ale tam dôvod na ľútosť nie je.
Proste každý vek má svoje pre a proti a asi je úplne iné, keď mám partnera od 13tich a berieme sa v 20tke a iné, keď mám partnera od 20tich a berieme sa v 27mičke.
Nemám vôbec pre tieto rýchle a nepremyslené rozhodnutia pochopenie.
Proste každý vek má svoje pre a proti a asi je úplne iné, keď mám partnera od 13tich a berieme sa v 20tke a iné, keď mám partnera od 20tich a berieme sa v 27mičke.
Nemám vôbec pre tieto rýchle a nepremyslené rozhodnutia pochopenie.
5
@lenuska175 a btw, aké silné základy ten vzťah musel mať, keď sa rozvádzajú po 2 a pol roku? A píše "bolo to sakra dávno, keď si ma objímal".
6
@feelagain ten vzťah mal veľmi silné základy. Ale stalo sa veľa vecí, ktoré sa už nedali zachrániť. Nebolo to rýchle a nepremyslené rozhodnutie. Brali sme sa z lásky, ale keď sa niekto zmení tak, že ho nespoznávaš a správa sa k tebe ako k handre, tak už nie je o čom. A on má 27 a správaním nebol nikdy ako dieťa. Len začal viac počúvať niekoho iného ako mňa.
7
po tom, ako som videla komentáre vyššie, som si prebehla pár tvojich starších blogov a statusov, aby som mala kontext
a je strašne mrzuté, že sa to začalo kaziť tak skoro
a asi o to viac, lebo ak správne chápem, máte dieťa a byť slobodnou matkou nebude jednoduché
a mohla by som tu mudrovať, že načo ste ho mali, keď to už bolo zrejme v období, keď to nebolo dobré, lenže na druhej strane chápem, že musí byť nesmierne ťažké si pripustiť, že sa to už nezlepší a je najlepšie odísť preč, pre všetky zúčastnené strany
a neviem si ani predstaviť byť v takej situácii
tak asi len veľa šťastia, nech už je len lepšie
a je strašne mrzuté, že sa to začalo kaziť tak skoro
a asi o to viac, lebo ak správne chápem, máte dieťa a byť slobodnou matkou nebude jednoduché
a mohla by som tu mudrovať, že načo ste ho mali, keď to už bolo zrejme v období, keď to nebolo dobré, lenže na druhej strane chápem, že musí byť nesmierne ťažké si pripustiť, že sa to už nezlepší a je najlepšie odísť preč, pre všetky zúčastnené strany
a neviem si ani predstaviť byť v takej situácii
tak asi len veľa šťastia, nech už je len lepšie
8
@mielikki nemáme deti. Ja som profesionálny náhradný rodič. Starám sa o deti z detského domova.
A áno, bolo to nesmierne ťažké nielen si to uvedomiť, ale hlavne odísť. A ďakujem
A áno, bolo to nesmierne ťažké nielen si to uvedomiť, ale hlavne odísť. A ďakujem
9
jaj tak, zle som pochopila
tak potom, neviem, ako to v tomto prípade funguje, ale snáď tie aspoň trocha rozptýlia, keď bude najhoršie
tak potom, neviem, ako to v tomto prípade funguje, ale snáď tie aspoň trocha rozptýlia, keď bude najhoršie
13
@antifunebracka ja nemám adoptované deti. Ak to mám tak hnusne napísať, sú to štátny deti. Ja som zamestnanec detského domova a starám sa o tie deti doma. Sú ro deti do 6rokov, čo nesmú byť umiestnené v detskom domove, ale v profesionálnych náhradných rodinách.
Dá sa to zvládnuť
Dá sa to zvládnuť
14
@feelagain ja poznám prípady manželstiev kde boli obaja okolo 30ky ked sa brali a do dvoch rokov sa rozviedli takže vek nie automaticky kritérium štastného manželstva
15
a boli predtým aspon 5 rokov vo vztahu takže to neboli nejaké svadby na rýchlo
17
Prechádzam si niečím extrémne podobným podľa toho čo píšeš akurát, že my sme neboli zobratí, ale boli sme v 6 ročnom vzťahu. Maximálne ťa chápem, fakt... tiež sa veľmi zmenil a tiež je pre neho názor každého ostatného dôležitejší ako môj. Tiež keď som ho najviac potrebovala, plakala , tak ma nielenže nepodporil ale bol ku mne ešte chladnejší. A tiež sme mali na začiatku veľkú lásku, ktorá trvala dlho a bola na silných základoch...
Absolútne neviem ako sa z toho mám dostať a to už som polroka po rozchode...
Prajem ti hodne síl, verím, že sme obe tak silné, že to zvládneme.
Absolútne neviem ako sa z toho mám dostať a to už som polroka po rozchode...
Prajem ti hodne síl, verím, že sme obe tak silné, že to zvládneme.
18
@plavam_zivotom tak to máme rovnaké teda. Veľmi ma mrzí tvoja situáci, ale zvládneš to
Sme silné, tak pevné nervy a silnú vôľu prajem.
Sme silné, tak pevné nervy a silnú vôľu prajem.
19
@plavam_zivotom Ja ti nerozumiem vbc. Najprv píšeš, že máš super chlapa. Po rozchode, že to bol debil, čo si ťa absolútne nevážil a konečne máš pokoj. Potom, že bol vlastne dosť v poho a furt sa stretávate. Potom, že konečne si sa oslobodila od neho a nechceš lásku. A o pár hodín na to, že nvš, ako zvládnuť ten rozchod. Akoby si každú minútu tvrdila niečo iné. Tak ako to je? Ako neber to zle ani nijak, fakt len čistá zvedavosť, lebo všímam si to a začínam byť seriózne zmätený
20
@antifunebracka Akože nemusím ti absolútne nič vysvetlovať, ale vidím, že máš o to evidentný záujem a moju "kauzu" sleduješ pozornejšie ako 40tnička z Dolných Janíkov Búrlivé víno v roku 2013 a nič ti neuniká.
Posledné 2 roky môjho vzťahu s Norom boli veľmi turbulentné, boli sme zaviazaný dosť spoločnou dosť vysokou pôžičkou, ktorú nemienim vysvetlovať ako a prečo vznikla, pre ktorú sme mali dosť veľké finančné problémy. Vždy sme sa veľmi ľúbili a každý náš vnímal ako veľkú súdržnú lásku, ktorá prekonala aj to, že nám nepriala jeho rodina. Väčšinu času bol skvelým mužom - bol pracovitý, doma mi vždy pomáhal, varili sme spolu, upratovali sme spolu, nemali sme pred sebou tajomstvá. Avšak ako sme mali posledné 2 roky tie spomínané finančné problémy, boli sme stále len zatvorení doma, bez priateľov, bez akýchkoľvek príjemných zážitkov. Do toho sme húlili a obom nám z toho začalo jebať. Obaja sme sa veľmi zmenili povahovo. Ja som sa stávala viac a viac paranoidná, začala som mávať silné panické záchvaty a emočné výlevy. On sa stával čím ďalej tým viac emocionálne odťažitý. Aj v tých najťažších situáciach, keď som ho potrebovala veľmi a DOSLOVA som plakala, nech je pri mne, po mne bol schopný ešte nakričať, že som jebnutá psychopatka. Vždy sme si aj keď sme to mali ťažké a jebalo nám žili relatívne v pohode a v láske. Každé 2-3 mesiace ale prišla do nášho vzťahu krutá hádka, pri ktorej lietali a rozbíjali sa veci. Posledné mesiace vzťahu, tých hádok bolo viac a viac. Stupňovalo sa naše húlenie, mali sme stále menej a menej peňazí, obaja sme boli skoro stále bez práce. Chradli sme aj fyzicky, aj psychicky hoci sme vďaka šteňatám, čo sme predali od Belly splatili našu pôžičku sme sa z tých problémov nevedeli vyhrabať. Ale už tu tá pôžička nebola a tak pár dní po jednej veľmi surovej hádke, kedy prišlo aj prvý krát aj k fyzickému útoku som sa zbalila a odišla som z nášho bytu a rozišli sme sa.
On sa odsťahoval k matke a ja som sa do toho bytu vrátila a bývam tu s mačkami a Melancholikom.
Paradoxne tesne pred našim rozchodom sme sa obaja zamestnali v rovnakej práci v dosť dobrej reštike v Starom meste - on ako kuchár a ja ako čašníčka. Keby sme zotrvali asi len mesiac dva všetky naše problémy by boli zažehnané - lebo pri veľa dlhých smenách sme si obaja odvykli od húlenia a obaja zarábame viac ako 1200€ mesačne v čistom, čiže well žili by sme si kráľovsky. Ja som dokonca začala navštevovať lekára a užívam už niekoľko mesiacov lieky - moje panické záchvaty, spánkové paralýzy a aj veľké emočné výkyvy skončili. 15x do mesiaca sme sa v práci výdali. Nevedeli sme si teda od seba logicky udržať od seba odstup. A bolo to ako na hojdačke. Prvý mesiac po rozchode sme po sebe iba štekali a hádali sme sa, potom sme začali byť kamaráti, v období okolo Vianoc sme sa zhodli na tom, že keď sa odsťahuje od svojej matky, ktorá ma nenávidí a on jej tají, že sa stretávame, kúpil mi prenádherný drahý darček, začali sme chodiť po reštauráciach a zažívať pekné veci. Lenže on nevie čo chce. Mával so mnou a s mojimi citmi. Raz bol ku mne milý a chcel sa ku mne vrátiť, na druhý deň to už nebola pravda. Stále to bolo inak a menilo sa to v horizonte pár dní. Stali sa kvôli tomu za posledný mesiac 2 veľmi vypäté hádky a kedže sa stali v práci, budem musieť kvôli nim asi aj meniť prácu. Chcem sa veľmi od toho oslobodiť a to čo som napísala do svojho statusu je pravda. KONEČNE chcem byť sama, lebo aj to čo som napísala je tu pravda, NEVIEM SA Z TOHO všetkého zlého vspamätať. Ešte minulý týždeň som si totižto myslela, že o pár mesiacov budeme zase spolu a teraz je to dva dni od stretnutia, pri ktorom sme si povedali, že medzi nami je definitívny a nenávratný koniec.
Ale .. aby si bol kľudný a nerýpal do mňa, pri tej jebnutej povahe, ktorú mám ja a pri tej ešte jebnutejšej ako má on kľudne budem o týždeň písať, že ho zase milujem... Aj keď si kurva veľmi želám aby to tak nebolo a konečne by som sa mohla pohnúť vpred.
Posledné 2 roky môjho vzťahu s Norom boli veľmi turbulentné, boli sme zaviazaný dosť spoločnou dosť vysokou pôžičkou, ktorú nemienim vysvetlovať ako a prečo vznikla, pre ktorú sme mali dosť veľké finančné problémy. Vždy sme sa veľmi ľúbili a každý náš vnímal ako veľkú súdržnú lásku, ktorá prekonala aj to, že nám nepriala jeho rodina. Väčšinu času bol skvelým mužom - bol pracovitý, doma mi vždy pomáhal, varili sme spolu, upratovali sme spolu, nemali sme pred sebou tajomstvá. Avšak ako sme mali posledné 2 roky tie spomínané finančné problémy, boli sme stále len zatvorení doma, bez priateľov, bez akýchkoľvek príjemných zážitkov. Do toho sme húlili a obom nám z toho začalo jebať. Obaja sme sa veľmi zmenili povahovo. Ja som sa stávala viac a viac paranoidná, začala som mávať silné panické záchvaty a emočné výlevy. On sa stával čím ďalej tým viac emocionálne odťažitý. Aj v tých najťažších situáciach, keď som ho potrebovala veľmi a DOSLOVA som plakala, nech je pri mne, po mne bol schopný ešte nakričať, že som jebnutá psychopatka. Vždy sme si aj keď sme to mali ťažké a jebalo nám žili relatívne v pohode a v láske. Každé 2-3 mesiace ale prišla do nášho vzťahu krutá hádka, pri ktorej lietali a rozbíjali sa veci. Posledné mesiace vzťahu, tých hádok bolo viac a viac. Stupňovalo sa naše húlenie, mali sme stále menej a menej peňazí, obaja sme boli skoro stále bez práce. Chradli sme aj fyzicky, aj psychicky hoci sme vďaka šteňatám, čo sme predali od Belly splatili našu pôžičku sme sa z tých problémov nevedeli vyhrabať. Ale už tu tá pôžička nebola a tak pár dní po jednej veľmi surovej hádke, kedy prišlo aj prvý krát aj k fyzickému útoku som sa zbalila a odišla som z nášho bytu a rozišli sme sa.
On sa odsťahoval k matke a ja som sa do toho bytu vrátila a bývam tu s mačkami a Melancholikom.
Paradoxne tesne pred našim rozchodom sme sa obaja zamestnali v rovnakej práci v dosť dobrej reštike v Starom meste - on ako kuchár a ja ako čašníčka. Keby sme zotrvali asi len mesiac dva všetky naše problémy by boli zažehnané - lebo pri veľa dlhých smenách sme si obaja odvykli od húlenia a obaja zarábame viac ako 1200€ mesačne v čistom, čiže well žili by sme si kráľovsky. Ja som dokonca začala navštevovať lekára a užívam už niekoľko mesiacov lieky - moje panické záchvaty, spánkové paralýzy a aj veľké emočné výkyvy skončili. 15x do mesiaca sme sa v práci výdali. Nevedeli sme si teda od seba logicky udržať od seba odstup. A bolo to ako na hojdačke. Prvý mesiac po rozchode sme po sebe iba štekali a hádali sme sa, potom sme začali byť kamaráti, v období okolo Vianoc sme sa zhodli na tom, že keď sa odsťahuje od svojej matky, ktorá ma nenávidí a on jej tají, že sa stretávame, kúpil mi prenádherný drahý darček, začali sme chodiť po reštauráciach a zažívať pekné veci. Lenže on nevie čo chce. Mával so mnou a s mojimi citmi. Raz bol ku mne milý a chcel sa ku mne vrátiť, na druhý deň to už nebola pravda. Stále to bolo inak a menilo sa to v horizonte pár dní. Stali sa kvôli tomu za posledný mesiac 2 veľmi vypäté hádky a kedže sa stali v práci, budem musieť kvôli nim asi aj meniť prácu. Chcem sa veľmi od toho oslobodiť a to čo som napísala do svojho statusu je pravda. KONEČNE chcem byť sama, lebo aj to čo som napísala je tu pravda, NEVIEM SA Z TOHO všetkého zlého vspamätať. Ešte minulý týždeň som si totižto myslela, že o pár mesiacov budeme zase spolu a teraz je to dva dni od stretnutia, pri ktorom sme si povedali, že medzi nami je definitívny a nenávratný koniec.
Ale .. aby si bol kľudný a nerýpal do mňa, pri tej jebnutej povahe, ktorú mám ja a pri tej ešte jebnutejšej ako má on kľudne budem o týždeň písať, že ho zase milujem... Aj keď si kurva veľmi želám aby to tak nebolo a konečne by som sa mohla pohnúť vpred.
21
@plavam_zivotom Ja do teba nerýpem, sledujem to skôr proti svojej vôli, kedže to tu často všelikde spomínaš a je problém na to nenatrafiť. Ale ďakujem za vysvetlenie a držím palce, ja tiež neviem opúšťať ľudí
Napíš svoj komentár