chlebík hľadajúci.
Lieta si voľne,
vyzerá spokojne.
Vo vnútri sa však trápi,
blížia sa k nemu jastrabie drápy.
Snaží sa uletieť,
ešte neprišiel jeho čas,
veď život má tak rád.
Drápy ho trhajú
so všetkým sa lúči,
dúfa, že smrťou život nekončí.
Zanecháva vo svete niekoho,
koho ľúbil, miloval,
komu lásku daroval.
Bojí sa, že ju tu nechá samú.
Kto sa o ňu postará?
Kto jej chlebík pohľadá?
V tom ju v diaľke vidí,
dostane strach.
Nepozeraj sa ta jastrab.
Kričí na ňu z posledných síl:
„Schovaj sa láska moja, ostaň žiť.
Musíš sa niekam skryť!“
Ona ho vidí, ale nepočuje.
Skryť sa mala - neskryje.
Letí rovno za ním,
zachrániť ho chce,
jastrab jej drápom srdce vytrhne.
Holubica umiera,
jastrab odlieta.
Holúbok tam ostal sám,
umierajúci,
za holubicou trúchliaci.
Trápil sa nad smrťou svojej milej,
zachránila mu život,
no o svoj prišla,
na druhý svet odišla.
Prišiel druhý jastrab,
našiel holúbka.
Začal do neho zobať,
avšak prišla búrka.
Jastrab odletel
nechal ho tak,
zachránil holúbka mrak.
Holúbok z posledných síl,
lúčil sa so svojou milou,
zahrabal ich oboch hlinou.
„Neboj sa moja milá,
už nás nenájdu,
sme zachránení“
- povedal s ich smrťou zmierený.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
tooniickaaa
8. 5.mája 2011 12:21
to je pekné len smutné :/
Napíš svoj komentár