„To je krásne, a je to úplná pravda.“ – hovorím.
„Áno Viky, je...“ – odpovedá. „Nie je ti zimka?“
„Trošku..“
„Poďme teda dnu...“
„Už prestalo pršať mala by som ísť.“ Ešte občas stekala nejaká tá kvapka po okne, ale ja som len chcela vedieť ako bude reagovať, v skutočnosti som chcela ostať..
„Už chceš ísť?“ – pýta sa ma.
„No pomaličky by som už išla, mám veľa učenia na zajtra..“ – hovorím, aj keď neviem, či je ho naozaj tak veľa..Tak veľa, aby som nemohla ostať ešte chvíľku..
„Tak dobre...“ - hovorí.
Usmejem sa na neho. Myslela som si, že ma bude presviedčať aby som ostala.
„A dovolíte mi šlečna aby som Vás odprevadil?“ Tak a je to tu. Ak mu poviem, že áno..bude vedieť kde bývam. Bude vedieť kto je môj brat! Čo keď sa potom už so mnou nebude chcieť stýkať kvôli jeho sestre? Ale počkať..on to možno vie..veď pozná mňa, vie ako sa volám..on to vie..fakt to vie?
„No...môžete mladý pán..“ – odpovedám s miernym utrápeným pohľadom.
„Čo sa deje?“ – pýta sa Alex.
„Vieš kto je môj brat?“ – pýtam sa opatrne.
„Áno. Pravdaže to viem. Ale mne to nevadí Viky. Tvôj brat a moja sestra sú Tvôj brat a moja sestra. Ty a ja sme Ty a ja...“ Jéééj to pekne povedal. Super. Takže..
Šli sme zase dolu výťahom tak pomaly a tak blízko seba. Jediné, čo bolo počuť bolo šušťanie igelitky, v ktorej som mala moje mokré veci. Silno mi bilo srdce. Uvedomovala som si, že po ňom naozaj túžim a že on cíti to isté. Avšak ešte stále vo mne ostali pochybnosti..Čo keď nezabudne na tú jeho blondínu? Čo keď sa mu nepodarí do mňa zaľúbiť? Čo keď tá blondína príde a bude ho chcieť naspäť? Čo potom? To mi zlomí srdce! Moje ilúzie – moje sny, všetko sa tým rozplynie...
„Prečo si taká smutná?“ – pýta sa ma Alex na ceste domov.
„Ale nie..len som sa trošku zamyslela...“ Čo mu mám povedať, že sa bojím? Že sa bojím, že mi zlomí srdce? Nie..
Keď sme sa lúčili tak sa na mňa usmial a objal ma. Ja som mala znova ruky vedľa seba. Neobjala som ho. Možno preto sa na mňa pozrel s takým kyslím ksychtom..
Keď som prišla domov začala som opäť písať do svojho denníčka. Všetko mi to vŕtalo hlavou..vie, kto je môj brat, ale nevedel kde bývam? Odkiaľ vie aká je príchuť môjho obľúbeného čaju a moju obľúbenú pesničku? Niečo mi tu nehralo...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
spring
14. 11.novembra 2010 18:57
Prosím si pokračovanie
Napíš svoj komentár