Ja a Ten chlapec (časť 36. - naše 2. rande 4 - hádka :´( )

„No to hej..čo som povedal je pravda...ale ona nebola tá, ktorá mi dala prvý bozk..“ Ja som sa na neho pozerala ako vôl. On pokračoval – „Vieš diskotéky, hry s fľašou, víkendy na chatách..“
„Čo?“ – teraz som už naozaj v koncoch. Myslela som si, že je iný..
„No..ale nebolo to veľa krát..vtedy som sa ešte nechcel viazať..a teraz som sa zaviazal a dopadlo to tak ako dopadlo..Viky ale nemysli si o mne nič zlé..“
„Hmm..“ – to je všetko čo som v tej chvíli vládala povedať.
„Viky..vtedy som bol opitý a nevedel som ani čo robím..“ A do frasa! Čo sa o ňom ešte nedozviem?! Sklamane som na neho pozerala. Pokračoval:
„Ty si ešte nikdy nebola opitá?“
„Ver, že nie..“
„Verím...“ – chvíľku bol ticho, povzdychol si a dodal - „No aspoň si sa tie veci dozvedela odomňa a nie od niekoho iného..“
„No..brat mi povedal, že si dobrý slušný chalan..“
„A to, že som bol pár krát opitý a bozkával sa s nejakým dievčaťom znamená, že slušný už nie som?“ – nahneval sa. „ A počuj Tvojho brata mi ani nespomínaj – narobil nám dosť problémov..“
„Problémov?!“
„Čo Ti to nepovedal? Myslel som si, že to vieš..“
„Čo by som mala vedieť?“
„Že podviedol moju sestru..“
„Podviedol?! Tomu neverím!“ – naštvala som sa.
„Spýtaj sa ho..“ – povedal Alex.

„Ach už mám toho fakt dosť! Myslela som si, že si iný! Ja končím!“ – teraz som sa už fakt s prepáčením nasrala, postavila a začala od neho kráčať preč..so slzami v očiach..Môjho brata urážať nebude! On by to nikdy nespravil! To som si istá! Alex z diaľky kričí:
„No..Viky aj ja som si myslel, že si iná, ale správaš sa ako malé decko! Si si ma príliš zidealizovala..čo si si myslela, že som dokonalý? Každý ma nejakú minulosť..“
Ja som si vybrala z kabelky slnečné okuliare aby ma nikto nevidel plakať a zrýchleným tempom odkráčala domov. Asi už viem čo je to mať zlomené srdce – hovorím si.

Doma ani živej duše..Mama bola v práci, brat sa asi niekde potuloval..Hodila som sa na postel a revala. Netrpezlivo som čakala na brata kedy príde domov aby som sa ho mohla spýtať ako to naozaj bolo s Alexovou sestrou..

Ležala som na posteli a pozerala na bledozelený strop s fosforeskujúci hviezdami. Nad všetkým čo mi povedal som sa zamýšľala....Alex má pravdu, som ako malé decko...aj v tom má pravdu, že som si ho zidealizovala, veď neurobil naozaj nič až také zlé..Ja ho ľúbim! Strašne ho ľúbim! Nechcem ho stratiť! Ach čo budem robiť..mala by som sa zmeniť..nemala by som tak vážne brať nejaký ten bozk..Som ja ale krava..A ešte som mu spravila aj scénu, teraz sa už so mnou určite už nebude chcieť stretnúť...Šla som na facebook aby som napísala nejaký smutný status – aby videl, že ma to mrzí. No ako som sa prihlásila - videla som ten Jeho:

„ “ a pod ním komentáre: „Co sa stalo?!“ a „Nevyslo ti to? „ a „:´-( nebud smutny..“

Ja som tam pripísala „ „ no potom som to hneď zmazala, vypla počítač a zavolala bratovi, že kde trčí..

 Blog

23 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu