............
A je to tu. Je sobota. Dneska sa uvidíme. Ležala som v posteli a rozmýšľala o tom, že aké to celé bude. Aké slová by som mu mala povedať aby som ho povzbudila. Ako by som ho mohla rozveseliť. Asi to nebude ľahké. Ako rozveseliť človeka, ktorý len prednedávnom prišiel o otca?!
Pozrela som sa von oknom a uvidela krásne vysvecovať slniečko. Jeho lúče pôsobili priam liečivo. S príchodom apríla prichádza konečne pravá jar. Dneska bude krásne. Ach, prečo som len nešla s mojím Janko do Blavy? Dúfam, že stretnutie v Trenčíne bude stáť za to a ja mu naozaj pomôžem. Lebo ak nie, budem asi ešte dlho silno ľutovať, že som sa na to dala a nešla radšej do Blavy.
Nasadla som do autobusu a započúvala som sa do hudby vychádzajúcej z mojej mp3jky. Na oblohe nebolo ani mráčika. Spôsobovalo mi to obrovskú radosť. Vždy sa teším keď je prekrásne počasie. Neznášam daždivé dni. Vtedy sa radšej utiahnem do kútika svojej izby a čítam si knihu. Keď som vystúpila, stretla som sa s kamarátkou a spolu sme išli k vodníkovi, kde som sa s ním mala stretnúť.
„Budem ti prezváňať každú hodinu, kebyže nezazvoním, hneď mi zavolaj, a keby nezdvihnem tak choď na políciu.“ – robila som opatrenia.
„Dobre moja.“ – smiala sa mi Dorka.
„Dori! To nie je to smiešne! Fakt neviem s kým sa to vlastne idem stretnúť...“
„Vôbec nevieš? Ani to koľko má rokov?“
„Má 20. Ale na internete môže človek popísať všeličo.“
„Veď ho budeme teraz vidieť.“
Čakali sme pri vodníkovi, keď k nemu dorazil jeden chalan.
„To bude asi on..vyzerá, že niekoho hľadá.“ – povedala Dorka.
„Hm..môže to byť on, ale..on mal byť celý v čiernom a tento má rifle.“
„Hm..možno že si to rozmyslel!“ – zasmiala sa. „Ale vyzerá, že ma viac ako 20 a vôbec nie je pekný!“
„Dori, ja mám chlapca. Nezáleží mi na tom ako vyzerá, chcem mu len pomôcť.“
„Nejdeme sa spýtať či je to on?“
„On videl moju fotku, keď ma zbadá príde sem.“
„Ale..on ide preč..“
„Možno to ani nie je on.“
Zrazu sa nám niekto vynoril spoza chrbta:
„Ahojte.“
„Oh ahoj.“ – pozdravila som z reflexu.
Zazrela som vysokého chlapca celého v čiernom. To bude on.
„To je Dorka, moja kamoška..a to je..“
„Tomáš.“ – potriasol jej rukou.
„No ja už pôjdem..mám nejakú robotu. Ahojte.“ – zahlásila Dorka vopred dohodnutú frázu a odišla preč.
„Ahoj.“ – odzravili sme takmer zborovo.
„Ja som Dana.“ – potriasla som mu rukou.
„Teší ma.“
Chvíľu sme tam ticho stáli - bolo to jedno z tých najtrápnejších "tích" v mojom živote. Našťastie sme neostali ticho dlho..
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
elsi
28. 7.júla 2011 19:02
Boože prísiim rýchlo dalšiu časť prosím
Napíš svoj komentár