„nemusis sa trapit s tym ako mi pomozes, to nie je tvoja vec, zabudni na to, nejak si uz pomozem sam ale dakujem..“
Druhá ts (napísaná o pol hodinu neskôr):
„ale ked mi teda naozaj tak velmi chces pomoct, mozno budem aj rad..“
Prvá tska ma trochu zarmútila, ale druhej som sa už potešila a hneď mu na to odpísala, že mu rada pomôžem a spýtala som sa ho ako trávil dnešný deň. Napísal mi, že nerobil nič mimoriadne – pozeral telku, bol na nete a rozmýšľal či si má hľadať novú prácu alebo či ma počkať pokiaľ sa pozbiera. Predtým pracoval v t-mobile ako predavač – poradca skoro rok. No dobrovoľne odišiel, lebo to nezvládal. Myslí si, že ho už neprijmú, lebo stihli zaškoliť dvoch nových.
„Tak sa tam chod aspon spytat ak si tam bol uz bol tolko dlho urcite ta vezmu spat..alebo do orange alebo nokii, ked uz mas skusenosti..“
„noo..porozmyslam o tom, len sa na to teraz este necitim..“
„Chapem..tak este chvilu pockaj a potom to chod urcite skusit..“
Na to mi už neodpísal, bol znova odhlásený, ale ja som sa tešila, že sme si celkom dobre popísali. Síce o mňa sa nezaujímal – že čo som robila, ako sa ja mám, či mňa niečo trápi, či ešte chodím do školy alebo kde bývam či ako sa volám – ale mne to bolo jedno. Bola som rada, že mi napísal niečo o sebe a že si chce so mnou písať. Cítila som, že mu to možno i psychicky pomáha a tešila som sa na zajtrajšok, že si znova popíšeme. Mala som skvelý pocit z toho, že sa mi trošku otvoril a dovolil mi pomôcť mu a že si moje rady váži..
Pri počúvaní hudby z mobilu cez sluchátka som zaspala a zobudila som sa ráno na budík. Treba ísť do školy. Už aby bol zase piatok. Predtým som ešte zapla pc, či mi náhodou niečo nenapísal alebo tak, ale žiadna ts od neho tam nebola. Tak som si hodila ešte pár vecí do tašky a vykročila z domu. Cestou ma napadali rôzne veci. Znova som na neho myslela. Povedala som si, že keď mi odpíše na ts tak sa ho spýtam, že kde býva. Zrazu som na to bola veľmi zvedavá. Veď čo keď býva celkom blízko? To by som mu mohla pomôcť i naživo...Ale nie – veď mám zásadu, že s cudzími sa nestretávam. Ale je cudzí? No veď je..veď ho vlastne vôbec nepoznám. Ale viem, že nebezpečný určite nie je. Teda..ale nie, určite nie. A jednu zásadu som už porušila, teda vlastne dve – prvá, že s cudzími si nepíšem a druhá, že nevysedávam dlho na nete. Možno som veľmi zásadová, ale asi budem musieť od niektorých mojich zásad upustiť...
Z myšlienok ma prebudila Lena – „Hej chodíš ako robot. Kričím na teba aby si počkala a ty nič.“
„Prepáč, nepočula som ťa, počúvala som hudbu..“ - vytiahla som si sluchátka z uší.
„Aha v pohode..ako sa máš?“
„Ale dá sa..trochu nevyspatá..čo ty?“
„No ja tiež..hoci som šla spať už o deviatej..“
„Tak skoro?“
„No hej, bola som unavená, mali sme veľkú oslavu..“
„Čo ste oslavovali?“
„Brat dokončil školu a vrátil sa späť na Slovensko.“
„Vážne? Už je späť?“ – zaiskrili mi oči. Vždy sa mi páčil a v hlave som si s ním predstavovala všelijaké scénky. Ako by vyzeral náš prvý bozk a také hovadiny..
„Vážne..a pýtal sa na teba..“
„Hej?“ – ešte viac sa mi iskrili oči.
„Hej..len som vedela, že má prísť tvoja mama tak som ťa nevolala..“
„Ach..škoda..“
„Že sa ti ešte stále páči?“ – mrkla na mňa.
„Noo..veď vieš, že som tu na neho čakala..“
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
flyingislife
30. 4.apríla 2011 20:28
daj dalšií diel.
Napíš svoj komentár