Pýtal sa na mňa – stále som to mala v hlave.
Ako som zapla počítač a prihlásila sa na BIRDz, nenašla som žiadnu novú tsku. Tak som sa šla prezliecť a kúpiť mu bonbonieru, fľašku so šampanským a pohľadnicu s anglickým nápisom: Well done, welcome back!“ Možno trochu blbé dary, ale nič iné ma nenapadlo..jeho sestra povedala, že to bude fajn. Potom som nacupitala k ich paneláku. Trochu roztrasená a vytrémovaná som zazvonila na zvonček. Dlho som ho nevidela a moje city k nemu sa začali znova prebúdzať...
Zdvihol to ON.
„Áno?“
„Ahoj Janko to som ja..“
„Ahooooj poď ďalej..“ – povedal sladkým hlasom a zazvonil mi aby sa otvorili dvere.
Vyviezla som sa na piate poschodie a vošla cez už otvorené dvere – chodím tam často, je to ako môj druhý domov.
„Ahoooooj.“ – zdvihol ma a poriadne potočil. Bolo vidno, že sa veľmi teší mojej návšteve.
„Hehe ahoj ahoj. Tak vitaj na Slovensku...“
„Ďakujem..joooj aký som rád, že ťa zase vidím.“
„Aj ja.“ – silno som ho objala. A on zase mňa. Ešte silnejšie. „Niečo pre teba mám.“ – podala som mu veci, čo som pre neho kúpila.
„To si nemusela..ďakujem..ja som hlavne rád, že ťa vidím. A inak tiež mám niečo pre teba..“ – zaviedol ma do obývačky a dal mi do rúk veľkú plyšovú kravu – keď som ju uvidela dostala som záchvat smiechu – vyzerala tak vtipne. Mala vyplazený jazyk a jedným okom mrkala. A dokonca mala i vačok. Preto krava – lebo v okolí Dublina (kde študoval) a vlastne v celom Írsku je ich hojne.
„Páči sa ti?“
„Vyzerá super.“ – ešte stále som sa rehotala.
„Ahooj moja, dáš si kávu?“ – vliezla do obývačky Lenka.
„Hej dám si, ďakujem.“
„Ešte stále kávičkuješ?“ – vysmieva sa mi Janko.
„No..ale už pomenej..“
„To je dobre...ja som ju tiež začal piť..“
„Čo? Ty a káva?“
„No predstav si..“ - zarehotal sa.
Potom sme si sadli na pohovku (v pozadí šla zapnutá telka) a rozprával nám zážitky z Írska. Bolo strašne super. No to, že by sa chcel dať so mnou dokopy ani nespomenul, síce na konci hovoril aby som sa zajtra znova stavila na kávu.
Keď som sa vrátila domov, prichystala som si veci na učenie a zapla počítač kvôli referátu o druhej svetovej na dejepis. Ako domovskú stránku som mala BIRDz tak mi ju vyhodilo a vtedy som si spomenula na Strateneho. Našla som tam od neho tsku. Bolo zvláštne ako som na neho na chvíľu zabudla – no bola som rozčarovaná z príchodu mojej starej lásky...
Písal:
„bol som sa spytat v t-mobile a povedali ze ma radi zoberu spat, lebo som bol dobry a jeden z tych novych odtial odisiel..“
„Tak to ti teda gratulujem “ – potesila som sa.
„dik..“ – napísal
„Chcela som sa spytat..ze kde byvas..“
„na co ti to je?“ – spýtal sa chladno.
„No vsak ja len tak..“
„nedaleko trencina..asi si o tom nepocula..zlatovce..
Čoo? Tak naozaj býva neskutočne blízko – rozbúšilo sa mi srdce. Mám mu napísať kde bývam ja? A ponúknuť sa, že by som mu rada pomohla i osobne? Alebo to radšej nechať tak..veď on sa ma nepýtal..
„Pocula som o tom “
„ano? a ty si odtialto tiez?“
„Ano..ja som z dubnice..“
Na to už neodpísal. Možno sa zľakol alebo čo. Tak som si šla pripravovať referát...
Blog
Komentuj
17 komentov k blogu
1
catherinne
30. 4.apríla 2011 21:12
skvele
5
a to ej denný limit 6, pričom môžeš pridať 3 za 12 hodín... aj tak by mohol
7
ja viem, že vieš aby si mohla pridať aj desať častí za sebou sú také...inšpiratívne
9
no povedz, ako si to pochopila...chcem sa zasmiať, že ako zas privádzam ľudí do divných myšlienok nemáš začo
Napíš svoj komentár