Ako som odišla spať prosila som Pánbožka aby dával pozor na Janka cestou domov z Blavy a na Strateneho zo Zlatoviec aby sa schopil a aby mu bolo lepšie. Taktiež som mu poďakovala za to, že ma obdaril takým dobrý srdcom aké mám..
No potom ani neviem prečo začala som myslieť na Strateneho, že aké by to bolo stretnúť sa s ním osobne. Povedať mu nejaké povzbudivé slová, objať ho a povedať mu, že to bude dobré, že bude opäť šťastný..Rozmýšľala som aj nad tým ako môže vyzerať. Či je chudý alebo tučný, vysoký alebo nízky, či je blonďák alebo tmavovlasý, akej farby má oči..Prečo má zaujíma akej farby ma oči? Čo je so mnou? Musím sa priznať, že som sa zľakla sama seba. Začali sa vo mne prebúdzať romantické myšlienky proti mojej vôli. Bola som z toho rozrušená, veď nedávno som sa ešte chcela dať dokopy s Jankom. Ešte stále chcem. Ale prečo mi začal behať po rozume Strateny? Nikdy nemyslim na dvoch naraz. Nikdy. Ďalšia zásada, ktorú som porušila. Teda ak sa to dá nazvať zásadou.
Takáto zmätená som sa pokúšala zaspať, ale nedarilo sa mi to. 10 hodín. 11 hodín. Pol 12stej. Trištvrte na 12. 12. Pol jednej. Trištvte na jednu. Nemôžem spať!
Zapla som si nachvíľu počítač aj keď obyčajne zvyknem telku. Pozrela som sa či je Strateny prihlásený. Je! Je prihlásený. Potešila som sa. Dokonca som tam mala od neho tsku. Otvorila som ju a zistila som, že je to tá posledná, ktorú mi poslal predtým. Možno si myslel, že mi neprišla tak ju odoslal znova. Chcela som odpísať až keď bude online. A teraz je. Dobre tak mu odpíšem, síce je ťažké ho stále takto povzbudzovať...ale on to teraz potrebuje. Dobre idem na to. Odpísala som mu:
„Ja viem ze teraz prezivas velmi tazke obdobie, ale po case sa tvoje optimisticke myslenie urcite vrati Rozmyslala som nad tym, ze ked byvas tak blizko..ze..ze by som ti mohla pomoct osobne..
- chcela som napísať – ale tú poslednú vetu som nakoniec vymazala a napísala tam namiesto toho toto:
„Ja viem ze teraz prezivas velmi tazke obdobie, ale po case sa tvoje optimisticke myslenie urcite vrati Ani ty nemozes spat?“
„ahoj..no uvidime ako to so mnou bude ale momentlne som na dne nie..ja v poslednom case ani nespim..“
„ bude to dobré..“ – to bolo jediné, čo som dokázala vyplodiť zo svojej mysle.
„myslis?“
„Urcite bude!“
„ja neviem, velmi nam chyba "
„to verim urcite vas pozera z nebicka a usmieva sa na vás."
"aj keby to tak bolo nie je to to iste ako keby bol tu s nami..vies..no ja asi pojdem pomaly dobru noc"
"počkaaj" - rýchlo som napísala, no on už prihlásený nebol. Tak som si povedala, že pôjdem aj ja spať. Hádam sa mi to tentokrát už podarí...Zajtra ma čaká test.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
catherinne
7. 7.júla 2011 11:47
dalsiu dalsiu
Napíš svoj komentár