Celú noc sa mi nepodarilo zaspať. Myslela som na to, že zajtra mám test, na to, že sa mám stretnúť s Jankom, na to že sa chcem stretnúť so Stratenym z Birdzu. Prevaľovala som sa zo strany na stranu. Otvorila okno. Zatvorila okno. Nič nepomáhalo. Tak som si znova sadla za počítač a začala skúmať nick Strateneho. Chcela som o ňom vedieť čo najviac. Avšak som tam nenašla žiadne iné fórum, odkaz, fotku..Jediné, čo som si všimla, že i on mňa si pridal za priateľa, čo ma potešilo. Tak rada by som mu nejak pomohla. Ale ako môžem pomôcť 20ročnému chlapcovi, ktorého otca zrazil opitý vodič? Celá jeho rodina určite závisela od neho a teraz o neho prišli. Ach..

Zrazu sa mi konečne zatvorili oči a otvorili sa mi až vtedy, keď mi o pol siedmej zvonil budík. Nebola som schopná vstať. Nečudo, keď som skoro celú noc nespala. Povedala som si, že dneska si zoberiem voľno, pôjdem sa vypísať k lekárke a dorobím referát z 2. svetovej.

Otec mal ísť do reštaurácie okolo 9tej tak som mu odkázala nech zavolá maminej sestre, že dneska sa o Natálku postarám ja. Skočila som k lekárke a porušila moju ďalšiu zásadu. Klamala som. No ale čo som mala robiť? Inač by som nedostala papier a mala neospravedlnené hodiny..

Potom som sa hrala so sestričkou, urobila pre nás puding a pustila jej rozprávky aby som sa mohla sústrediť na svoj referát. Po hodine som ho mala hotový, hodila veci do školy a s radosťou si vydýchla, že už mám len 2 dni školy tento týždeň. Prihlásila som sa na BIRDZ, či tam náhodou nebude pošta od Strateneho. A bola! Napísal:

„prepac ty si mi este vcera pisala ale ja som uz bol velmi unaveny, podarilo sa ti nakoniec zaspat? este tyzden a dva dni a bude sa konat sud..

Ach, naozaj TEN SÚD. Chudák. Rodina toho, čo zrazil manžela/otca dvoch detí – musí nenávidieť. Strateny a jeho mama to budú mať na tom súde ťažké, ale zločinec patrí do väzenia!! Musí odpykať za svoj čin. Bude ťažké sa mu pozrieť vôbec do očí. Vrah! – vzdychla som si.

Odpísala som mu:
„Budete to mat naozaj tazke, ale on si trest zasluzi. Mozem ti nejako pomoct?“

„pomoct? nemas ako..jedine.. ze by si sla so mnou na ten sud..ale to je len taky napad..nemusis..zavolal by som tam svojho kamosa, ale mama ho neznesie..no ale keby si chcela, nebyvas daleko..to ma len tak napadlo“

Ježiši!!! On ma volá na ten súd! Neverila som vlastným očiam. A to môžem ísť na ten súd s nimi? Tak asi hej, keď ma volá. Mám ísť?! Bola by som tam ako morálna podpora. No..ale človek nikdy nevie, či to nie je celé nejaký výmysel, teraz je už toľko filmov o sériových vrahoch..Ale čo mi šibe?! Veď som ho chcela stretnúť a pomôcť mu..Ale..veď ani neviem ako vyzerá..neviem o ňom takmer nič...

 Blog
Komentuj
 fotka
zeriavka  26. 7. 2011 17:57
P.S. ospravedlňujem sa čitateľom tohto príbehu, že som znova dlho nepísala ale už sa budem snažiť tento príbeh sa mi zdá trošku nudný tak ho plánujem trošku okoreniť.. uvidíte v ďalších častiach..
 fotka
catherinne  26. 7. 2011 18:07
už sa teším na ďalšiu časť
 fotka
katuska8808  26. 7. 2011 18:18
no to som zvedavá
 fotka
elsi  26. 7. 2011 21:05
potešila si moju čitateľskú dušu
 fotka
overexcitedgirl  26. 7. 2011 21:08
je to dobre, ale pri pravidelnosti to bude ešte lepšie
Napíš svoj komentár