Tak som pozerala v obývačke telku a jedla chipsy. Potom niekto zazvonil. Hneď som bežala ku dverám s mojím známym „Otvoríííím!“ Nebol to Mišo. Bola to Janka – oslávenkyňa zo včerajška.
„Ahoj.“ – otvorila som.
„Ahojky. Tak čo ako si sa včera bavila?“
„Super..bolo vážne super.“ – povedala som s úsmevom - „Ideš ďalej?“
„Hej...môžem na chvíľu..“
„Vy ste tam boli do kedy?“
„Vieš, že ani neviem?“
„Nevieš?“ – smiala som sa.
„No možno po štvrtej sme sa dostali domov.“
„Tak to ste sa vážne museli baviť.“
„Na to vezmi jed..“
„Hehe..koľko ste toho vypili?“
„Ani sa nepýtaj..“ – rehotala sa - „Ešte stále mám pocit, že som opitá.“ – rehotala sa ešte hlasnejšie. Strašne. Ako keby ju niekto šteklil alebo čo.
„Heh..prosíš si kávu, čaj?“
„Ale nie..ja hneď idem, len som šla okolo tak som si povedala, že zazvoním..hej..že sa ti ľúbi?“
„Kto?“
„Mišo?“
„Čo?“
„Že sa ti páči?“
„Odkiaľ to bereš?“
„Včera to bolo na tebe vidno..ako si sa na neho pozerala..a on na teba..chodíte spolu?“
„Chodíme? Nie nechodíme..“
„Čo bolo na ňom vidno?“
„Že sa mu páčiš.“ – žmurkla na mňa.
„Vážne?“ – potešila som sa.
„Vážne moja..že sa páči aj on tebe?“
„No..hej..je naozaj fajn..“
„Ja som to vedela..no dobre už pôjdem..“
„Hehe dobre...som rada, že si sa zastavila, ahoj.“
Ako odišla rozmýšľala som nad tým, čo mi povedala. Vonku už bola tma ako býva o pol piatej v zime. A on prišiel. Dočkala som sa ho. Po tom ako odišla ona, prišiel on.
„Ahoj..myslela som si, že ťa už dnes neuvidím..“
„Musel som doma pomáhať..akurát maľujeme moju izbu.“
„Jáj..v pohode.“
„Čo dobrého si dneska robila?“
„Ale nič moc..učila sa, upratovala, bola tu Janka tak sme kecali..“
„Aha..vonku zase sneží..“
„Hej?“ – pozrela som sa z okna – „Vážne, predchvíľou ešte nesnežilo..“
„No hej..nejdeš sa prejsť?“
„Jasné..len sa oblečiem.“
„Zase do tých červených šušťákov?“ – rehotal sa.
„Čo máš proti červenej?“ – spýtala som sa prísne.
„Nič, nič..pristanú ti.“
„Hej?“ – potešila som sa.
„Hej hej, ale pohni si..“
„Ok hneď som dole, zatiaľ môžeš počkať v obývačke.“
„Jasné..“
Počula som ako sa dole rozpráva s našimi. Naozaj si rozumejú. Bože to je super – hovorila som si. S mojím ex si nerozumeli. Vôbec sa im nepáčil – no dobre bol podľa nich veľmi starý a mali pravdu, že mi zničí život. A ja som ich nepočúvala. Mali pravdu.. No nič život ide ďalej. A je tu on. Mišo. Miško.
Rýchlo som sa obliekla a rozhodla som sa, že keď budeme vonku tak mu prezradím pravdu. Že ho ľúbim. Poviem mu to. Musím.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
elsi
22. 4.apríla 2011 11:10
jééj šikulka
Napíš svoj komentár