„Kôš.“
„Aha..dik.“ Zobrala som smetný kôš a odcupitala domov. Menší trapas – ale netrápilo ma to. Vtedy sa mi ešte nepáčil – do tej fázy som sa dostala o pár hodín neskôr. Nesmejte sa. Zistila som, že vie byť celkom pozorný, milý, príťažlivý...
Mame som pomáhala krájať zeleninu. Zamýšľala som sa nad tým, že máme nových susedov a určite vstúpia do nášho života. Hneď mi bolo jasné, že sa budeme navštevovať..tráviť spoločné chvíle..bolo to zrejmé. A fakt to tak aj bolo. Doteraz je. A nevadí mi to. Práve naopak. Ale to som už trošku odbočila.
Ešte sa pamätám ako som sa porezala do ukazováka pri krájaní petržlena. A prečo?
Tri krát hádajte. Áno prišli skôr ako som si myslela. Večera ešte nebola hotová. A keď som ho uvidela..vošiel dnu, navoňaný, v čiernom obtiahnutom triku, červenočiernej mikine, nagélovanými vlasmi..Veď viete. Druhý dojem je len jeden.
„Au.“
„Stalo sa Ti niečo?“ – spýtal sa milo.
„Ale nič...len som sa porezala.“
„Choď si to zalepiť, ja to za Teba pokrájam.“
„Čo? Ty chceš krájať petržlen?!“
„Čo sa čuduješ, mám odbor kuchár, čašník.“
„Jáj..aha dobre..tak hneď som späť.“
Rodičia si ani nevšimli, že sme sa zamenili v krájaní, boli hlboko zavírení do debaty.
Keď som sa vrátila, pokrájaný petržlen už plával v polievke. Mišo sa obzeral po stenách našej chodby.
„Túto fotku poznám.“ – oznámil mi.
„Hej?“
„Veď toto som ja. Sedíme vedľa seba a hráme sa.“ – smial sa.
„Vážne? To si ty?“
„Hej hej ja..“
„Sranda.“
„To teda..ale moc si na to nepamätám, len nejaké útržky.“
„Hm..ja si vôbec nepamätám.“
Ako sa približoval bližšie ku fotografii, bol bližšie i pri mne. Jeho vôňa bola prekrásna, taká príťažlivá. Trošku som znervóznela a zavolala ho späť do kuchyne. Sedeli sme tam a počúvali historky našich rodičov. Občas som pomohla mame s jedlom a Mišo tiež. Moja mama bola tak isto ohúrená, pretože som jej vyprávala aký je drzý a pri tom sa u nás ukázal ako pravý gentleman.
Po večeri som mu išla zapnúť počítač keďže oni ešte nemajú zapojený internet. Ako sme boli v izbe, tak som sa ho začala vypytovať všetko možné. Celá ja.
„Ako to vyzerá tam v Košiciach? Ešte som tam nebola..“ a „Prečo ste sa museli sťahovať?“ „A ako sa Ti páči Kolačín?“ a „Prečo ste prišli práve sem?“ a mnoho ďalších otázok...
Blog
Komentuj
13 komentov k blogu
1
mishaa93
6. 12.decembra 2010 18:02
Ďalééééj
6
Som zistil ze to modre pozadie mi nerobi dobre a oci ked sa po precitani pribehu pozreim na biele pozadie vidim cervenu alebo taku hnedu
7
@ork92 ďakujem za vyjadrenie sa k článku ja to pozadie čoskoro zmením tak na budúci týždeň čo povieš?
Napíš svoj komentár