Predstavte si dospievajúce dievča, ktoré ma celý život pred sebou a ukončí ho kvôli pár problémom, ktoré nie je schopné uniesť. Poprípade z iných pohnútok. Hovoríte si, že toto dievča muselo byť veľmi slabé alebo nenašlo svoj zmysel "prečo tu byť". Môže to byť tým. Kto vie. Otázka je: "Prečo to spravila? Veď mohla mať prekrásny a šťastný život. Problémy neobídu nikoho. A k zmysel života človek postupne prichádza. Tak prečo?!"
Toto dievča prišlo o život, lebo ho nechcelo. Ale čo dievča, čo tak zúfalo prosí ešte o pár týždňov života naviac? Neostáva jej veľa času, kvôli nevyliečiteľnej chorobe a modlí sa o to aby "tu" ešte mohla byť.
Nezamýšľajme sa stále nad tým prečo žijeme. ŽIME! Radujme sa z krás, ktoré nám život ponúka. Riešme problémy, budujme si budúcnosť. Život nie je len o zábave, ale aj o práci. Pracujeme preto aby sme sa zabávali. Máme nešťastné chvíle, aby sme rozoznali, kedy máme tie šťastné. Neplačme za tým, čo nemáme. Tešme sa z toho čo máme! Človek, ktorý ma všetko obyčajne nemá nič! Vtedy skončil. Keby stačilo len lusknúť prstom aby sme mali to čo chceme, tak by zmysel toho všetkého okamžite stratil hodnotu.
Viac si vážime to, za čo sme tvrdo pracovali, ako to, čo dostaneme bez väčšieho úsilia. Tá istá vec môže mať pre nás úplne inú hodnotu. Závisí to len od toho ako sme sa k nej dostali. Čím ťažšie - tým viac pre nás znamená.
A keďže ŽIVOT, ktorý sme dostali bez toho aby sme preto niečo spravili, si niektorí z nás nevážia ako tak keby oň mali bojovať.
Videla som jednu show, kde na konci oznámili štatistiky ohľadne času, ktorý trávime. Najviac času trávime samozrejme spánkom. Je dôležitý. Potom prácou. Bez toho za nezaobídeme. Po práci prídu koláče. Pre veľa ľudí je práve PRÁCA zmyslom života. No a potom? No jasné. Televízia. Počítač. Samozrejme, treba si oddýchnuť, no preháňajme to! Spomeňte si ako sme trávili čas, keď sme mali 6 rokov, 10 rokov..Našou prioritou bolo chodenie po vonku. Hranie sa hier s priateľmi. A teraz? Dnešná mládež tiež hrá hry. Ale väčšina tie počítačové. Prichádzajú o to pekné detstvo aké sme mali my. Príklad - brat mojej kamarátky. Trávi s hraním hier množstvo času. Nezávidím mu. Je mi ho ľúto. Možno niekto by šiel aj von. Ale na čo sa namáhať? Veď si môžu v pohodlí domova pochatovať.
Takže..Predstavte si koľko času trávime pred počítačom a telkou. Hovoríme síce o zabíjaní času a o zahnaní nudy. Ale čo keby sme zistili, že nám ostáva len niekoľko týždňov života?! Určite by sme ho trávili úplne inak.
Nebránim Ti v ničom, tráv čas tak ako chceš. Ale nezabudni na dievča, ktorému ostáva len tých pár týždňov. Ja určite nezabudnem.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
Každý si svojím spôsobom žije ako chce. A keď sa do toho pritrafí niečo naozaj zlé, čo to žitie môže ukončiť... To nie je osud, to je jednoducho tak. A vziať si ho... Nikto nevie, čo sa deje po smrti a za predpokladu, že je toto všetko iba náhoda a potom iba vypíname nie je samovražda ničím zvláštna. Ale vôbec. Nie som za tento druh ukončenia toho všetkého (i keď to niekedy je "na mieste"), ale ani to neodsudzujem...
.....
.....
3
Nebránim Ti v ničom, tráv čas tak ako chceš. Ale nezabudni na dievča, ktorému ostáva len tých pár týždňov. Ja určite nezabudnem.
Napíš svoj komentár
ibaže aj depresia je ťažká a niekedy nevyliečiteľná choroba a niektorí ju proste po rokoch trápenia skončia veľmi smutným spôsobom....
holt, ľudia, ktorí trpia ako kone proste nechcú žiť