Život je krásny. Tak prečo sa vždy nájde niečo s čím nie sme spokojný?!

Upozornenie: Toto sú myšlienky 18-ročného dievčaťa.

Život je krásny. Áno je! Niektorí z nás však napriek tomu trpíme depresiami, úzkosťami, nervozitou, stresom, smútkom...veď to poznáte. Ale prečo je to tak?! Trápi nás škola, práca, kamaráti, vzťah, trápime sa sami nad sebou – aký sme, ako vyzeráme, nad číslom, ktoré máme v peňaženke, nad tým kde bývame, nad rodinou...proste stále sa niečo nájde. Istý čas sa cítime šťastný, naplnený láskou a pozitívnymi myšlienkami, ale potom sa zase niečo stane: nejaká hádka, zlé známky, veľa učenia, ťažký predmet na výške, nepríjemný kolega a ešte nepríjemnejší partner, túženie po niečom čo nemôžeš mať, okolie, nuda, lenivosť. TÁ NESPOKOJNOSŤ, ktorá Ťa v znútra zožiera. Nevládzeš bojovať sám nad sebou! Niekedy i zlé počasie má svoj vplyv, že? Nemôžeš nič robiť a trčíš doma...

Nie asi sa tu nedočítaš ako proti tomu bojovať. Dočítaš sa len to čo vieš. Že život je krásny, no napriek tomu sme nespokojný. Chvíľu cítime šťastie, potom smútok. Veľa z nás si myslí, že to tak má byť. Že keby sme boli stále ŠŤASTNÝ, tak by sme zabudli na to aké je to byť ŠŤASTNÝ, lebo natoľko by sme si na to zvykli...Aký Paradox! Kto vie či to tak je?! Asi sa to nedozvieme, pretože nie sme dlhodobo šťastný, vždy sa nájde aspoň niečo, čo nás ťahá od šťastia.. Možno si to robíme sami. Väčšinou aj vieme, čo našu náladu ovplyvňuje, možno aj vieme ako to riešiť..ale nerobíme s tým nič. Lenivosť?! Odváži sa niekto protirečiť?

Alebo že by si sa tu dočítal niečo nové? Asi nie..veď vieš, že dostatok pohybu, zdravé jedlo, spánok, spoločnosť priateľov, čas strávený s tými, ktorých máš najradšej, rozptýlenie s niečím, čo Ťa baví - naozaj pomáha. Potešiť niekoho blízkeho... Žiaľ niekedy sa nedokážeme rozptýliť a myslíme celý čas na to, že nás čaká niečo nepríjemné, alebo že sa stalo niečo nepríjemné..

Myslím si, že väčšina z Vás TU je na prelome dospelosti tak ako ja. Zažili sme už všeličo, ale to hlavné nás ešte len čaká. Čas keď budeme mať obrovskú zodpovednosť. Budeme mať rodinu, budeme zarábať a budeme mať menej voľného času. Ten čas sa neuveriteľne blíži.

A preto je dôležité naučiť sa bojovať proti tomu všetkému, čo nás zožiera skôr ako tým niekomu uškodíme. To, že ako to už nechám na Teba. Ja sama si neviem dať rady. Ale viem, že sa dá proti tomu bojovať a to ma drží. Nedávno som s hovorila s otcom. Píše básne, ale ja ich nechápem. Hovorí, že ich pochopím, keď budem staršia a budem na dne tak ako bol on. Hovorím, že som bola. A nie len raz, ale aj tak ich nechápem. „Tak to znamená, že si nebola skutočne na dne.“ Hovorím, že som bola, ale nie až tak, že by som chcela skončiť život. On mi na to povedal – „no veď to si potom šťastná. Mám kamaráta, ktorému ukradli 2 milióny a pol, ktoré nechal v aute a vtedy mi povedal“ – „Janko teraz už chápem, o čom si písal v tých básňach!“

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu