I
"Ten pokoj. Proti všetkej predvídanej prirodzenosti. Tu v oku hurikánu ohňa, krvi a nárekov som prvý krát v živote v pokoji."
Búrka.
Bojisko topia kropaje kyslého dažďa. Vidím ako kvapka vody kvapne do kaluže krvi. Ďalšie nasledujú a riedi sa, ako jahodový sirup. Nepije ho nik okrem zeme.
Osvetlí ho blesk. Uniforma je premočená. Oprie sa o plastovú pažbu a vstane.
Myslíš si, že na konci búrky bude tvoja čistota? Že voda spláchne všetko? Ako po potope. Žiaden boh ťa nemiluje natoľko, aby ťa s tvojimi hriechmi zmyl z povrchu tejto opustenej zeme. Zem je čierna a dychtí po tvojom živote. Nohy sa ti zabárajú po členky do blata. Vidíš, ako sa pár metrov od teba klbčia dvaja mladí chlapci v uniformách. Je neskoro byť pacifistom. Neskoro pýtať sa na čo to všetko je. Smrť nie je zbytočná. Smrť je toho účelom.
Si tu, aby si zomrel. Na nič iné.
Jeden chlapec zdrapí druhého za vlasy a trieska mu hlavu o zem. Je tam niečo tvrdé. Opakuje pohyb. Ako keď prvý krát masturboval. A hlava druhého chlapca ejakuluje krv. Následne život. Dušu, keby nejakú mal.
Je neskoro diviť sa tej hrôze. Sám vieš o anachronizme svojich sĺz a vytreštených oči. Hrôza je prežitok, pretože nie je nič, čomu by bola bývala zabránila, a všetko, pred čím ľudstvo kedy bránila bolo nutné. A práve tu pramení tvoj pokoj. V bezúčelnosti hrôzy. V bezúčelnosti strachu. V tvojej vlastnej bezúčelnosti. Len smrť tu má účel. Tvoja. Kohokoľvek.
Nehnutenosť je relatívny pojem. To, či je budova nehnuteľnosťou závisí na tom, či hovorí človek alebo
3
2
1
...atómová bomba.
Výstrely. Krik. Modlitby. Vzlyky. Vzdychy. Tváre. Odlesky. Farby. Všetko pohltí jedno veľké svetlo a jeden veľký výbuch.
Masy tiel zmietané konfliktom ilúzie rôznosti spojí jednota svetla a popola...
II
"Musím narukovať."
"Prečo musíš?"
"Potrebujú ma."
"Ja ťa potrebujem."
Ale smrteľníci klamú sebe aj iným.
Nikto vás nepotrebuje. Len svetlo.
Semper fidelis,
Zerum Unus
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár