hľadíme na zlomené ľudstvo, Ty a ja. Viem, že to vidíš tiež. Ich integrita sa naštrbila a duše z nich vytekajú, ako víno z prasknutého pohára. Keby som ešte veril v Boha, modlil by som sa za zmysluplnú smrť tohoto sveta. Takto mi ostáva len toto:
Vidieť. Mlčať. Kumulovať moc a vplyv. Utápať sa v žalosti zo samoty. (Tej, o ktorej ti občas vravievam.)
Nebojím sa smrti, chcel by som však dlhší život, len aby som vedel, či sa doba opakuje. Príde rovnaký duševný úpadok o pár stovák rokov? Existovala taká masa prázdnych existencií už pred tým?
Tváre sa mi v poslednej dobe zlievajú a rozpoznávam jednotlivých ľudí často len, pretože sa do toho nútim. Prirodzene sú výnimky. Zopár. Zvyšok je veľmi štandardný... so štandardným indoktrinovaným pohľadom na svet, módom riešenia problémov a... v konečnom dôsledku... životom ako takým. Snažil som sa medzi nich miešať, ale zisťujem, že to vždy končí ešte hlbším odcudzením. Možno to tak má byť.
Mám pocit, že poézia je zbytočná. Minimálne tá moja. Paradoxne: To ma o to viac motivuje ju písať. Je to istá forma vzdoru. Nie vzdoru spoločnosti- bolo by ponižujúce vzdorovať spoločnosti- ale prekoncepcie, že len vnímané a pochopené je zmysluplné. Vzdorujem koncepcii, že potrebujeme byť vnímaní a chápaní, aby sme mali zmysel. Je to hlúposť.
Nie je potrebné nič zanechať Dolores. Tvorím z rovnakého dôvodu v tejto dobe, ako by som tvoril, keby som bol námorník odsúdený búrkou na smrť. Ležiac v záchrannej loďke by som posledné chvíle strávil mrmľajúc poéziu do vetra. Niekedy si musíš uvedomiť, že niektoré veci dávajú zmysel sami o sebe. Nikdy nikomu nevysvetlíš presne prečo, pretože odôvodňovanie samotné odsudzuje respondenta na relačné myslenie: Na myslenie vo vzťahu k svetu ostatných. Zdôvodňuje Slnko, prečo svieti? Zdôvodňuje oheň prečo páli? To my máme potrebu ich zdôvodňovať. Až priľahko sa zabúda na indiferentnosť sveta voči nášmu zmyslu pre antropocentrickú účelovosť.
Milá Dolores: Nepotrebujem zmysel, aby mi dával silu. Potrebujem silu, aby som mal silu. Nepotrebujem dôvod pre tvorbu: Potrebujem tvoriť, aby som tvoril. Uvedomujem si, že je to istá forma prázdnoty, ale niečim Priepasť predsa kŕmiť musíme.
Kto požaduje zdôvodnenie, ten Ťa chce ovládať...
Semper fidelis,
Zerum Unus
Vyznanie
Komentuj
3 komenty k blogu
1
xan
22. 1.januára 2014 00:32
Tomu vravím List!
3
ja by som povedala, že zmysel potrebuješ - potrebujem - potrebujeme, a je pre človeka nutný. kolonky aký a prečo si dosadzuje každý sám podľa chuti, univerzálna pravda nie je dosiahnuteľná... a vytvárame si ho pre seba, na základe nutkania regulácie úzkosti (priepasť) a neistoty vlastných rozhodnutí a seba samého, z nej vyplývajúcej. druhá vec je, že racionálne zdôvodnenie nevyplní emóciu.
Napíš svoj komentár