Milá Dolores,
počul som, že jestvuje miesto, kdesi v Izraeli, kde sa v jednu noc v roku stáva, že stretneš výjavy zo svojich snov. To miesto má byť na púšti, a to, že si sa tam dostal spoznáš podľa toho, že sa hviezdy zdajú byť väčšie.
Tak mi vravel istý tulák, ktorému som hodil pár drobných a dal sa s ním do rozpravy, že stretol na danom mieste svojho nebohého otca, a ten bol z neho sklamaný. Bol vtedy ešte uznávaným realitným maklérom. Keď som sa ho spýtal, či si je vedomý, že to bol jeho sen, nie jeho otec, odvetil len, že je omnoho horšie vedieť, že sú z teba sklamané tvoje vlastné sny. Teraz však vraj spáva, ako bábätko.
Neviem, čo je na tom pravdy, a pravda, ako ti je dozaista známe, je spochybniteľná a preceňovaná kategória. Viem však, že som sa stal podozrievavejším proti mojim snom. Ak by som postretol jeden čo je zo mňa sklamaný, prečo by som mal predpokladať, že hovorí za celú moju bytosť? Prečo by som sa mal stať tulákom ja, a neposlať radšej sen, nech sa túla?
Milá Dolores, čo ak by som na púšti v Izraeli stretol teba, ktorá existuješ len kdesi, kam nedochádzajú tieto listy? Aké by si mala zo mňa pocity? Čo by si mi povedala? Čo by sa potom zo mňa stalo?
Keď sa tamojšia púšť konečne nabaží krvi, vezmem všetky listy a odnesiem ich do stredu púšte... vietor ich rozveje, a ja budem vedieť, aj vo svojich snoch, že si ich obdržala.
Viem, že mi nikdy nedáš vedieť.
Semper fidelis,
Zerum Unus
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár