<object width="420" height="315"><param name="movie" value="//www.youtube.com/v/BzDHFqR2dZo?version=3&hl=sk_SK&rel=0"><embed src="//www.youtube.com/v/BzDHFqR2dZo?version=3&hl=sk_SK&rel=0" type="application/x-shockwave-flash" width="420" height="315" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true"></embed></object>

Milá Dolores.

Pod znakom ruže sa dejú veci, na ktoré dopadá pritlmené svetlo.

Svetlo však nehovorí. Svetlo neprezrádza. Všetko zhltne nekompromisná červeň kvetu. Objíme a udusí, ako mäkký detský vankúšik na tvári kojenca, ktorý pritláča ruka matky.

"Vidím dvoch ľudí. Sú na špinavom mieste a robia špinavé veci." hovorí anjel čistoty a neklamal by, keby neklamala jeho samotná existencia.

Bytosť poškvrnená perspektívou je nebezpečná. Vie pomenovať len hriech svojho oklieštenia. Vyriecť meno svojej slepoty v každej hláske, slabike, či vete, ktorú vysloví. Bytosť poškvrená perspektívou je nebezpečná hlavne, keď si ju neuvedomuje. Centrická okolo svojej škvrny, vydávajúca poškvrnenie polohy za súradnícovú os všetkého súcna. Preto uhly klamú. Preto klamú anjeli.

Vidím šesť čiernych krídel, zahaľujúcich bytosť držiacu stráž nad telami pod ružou.

Vidím peknú, ale vulgárnu ženskú tvár s pootvorenými ústami a vyplazeným jazykom, ktorý sa ustavične vrtí. Na ústa jej dopadne semeno. Na tvár sa jej leje čierna farba. Pokryje čelo. Otvorené oči. Pokryje krk a vleje sa cez ústa do hrdla. Pokryje prekrvené poprsie. Pokryje lono. Boky.

Žena nejestvuje.

Kedysi, Dolores, som čítal Agrippove knihy a jednostaj premýšľal, prečo sa nechal pre tú zbierku povier zabiť. Prirodzene, na dne sudu bola dobre ukrytá ruža, ale drvili ju kamene. Stal sa však martýrom príčiny, ktorú sa mi dostalo poznať až omnoho neskôr...

...máme svoje životy obetovať účelu, alebo zmyslu?

Napriek všetkému... medzi tými výrazmi je rozdiel Dolores. Zdanlivo jasný. Len je toľko zmyslov, v útrobách ktorých sa schovávajú s večným úškrnom len účely.

Nástroj má účel. Osoba zmysel. Sme však schopní mať ultimatívne zmysel?

Keď odlepím všetky ikony z oltáru, ostáva drevo. Keď odstránim drevo, ostávajú steny. Keď rozdrvím steny, ostane zem. Keď odstránim zem ostane obloha. Keď odstránim oblohu ostávajú iné priestory. Keď však odstránim priestor, a s ním aj akékoľvek zdanie perspektívy, ostáva ničota. Priepasť, o ktorej som ti kedysi šepkal, je jej pomenovaním v rámci obmedzenej reči existujúcich.

Priepasť budiš mojim zmyslom. Je to nezmysel že? Dúfam, že je. Nie len účel v prestrojení. Prosím povedz mi, že sa nemýlim...

...to by si však bola len ďalším anjelom.

Semper Fidelis,

Zerum Unus

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
sechs  18. 9. 2013 00:59
Po dlhej dobe som sa vrátil k Tvojim blogom a opäť si pripomínam, ako sú mi sympatické. Bárs by to bol aj nezmysel - i skrze to!
 fotka
zerone  18. 9. 2013 01:05
@sechs

Hudba mala byť Night shift od siouxsie and the banshees. Ospravedlňujem sa za formálnu (ne)kvalitu prezentovaného. Vysvetlil som to v statuse.

Ďakujem. Niečo z čoho som sa potreboval vypísať.
 fotka
sechs  19. 9. 2013 00:28
S&Banshees milujem - takže tak, či onak - muzika na výbornú. A po druhom prečítaní s hudobným doprovodom mi už ani Birdzovské bugy nepokazia dojem!
Napíš svoj komentár