Si pevný,
ty, čo patríš menám, tehlám a titulom,
čo robíš kroky, jeden po druhom,
v ústrety popolu a prachu.
Si pevný a možno nie si,
lež "možno" je slovom, kdesi
v odľahľejších končinách
kráľovstva tvojho slovníka...
Čo zostane, keď možno
opadne omietka?
Čo odhalí hmla,
keď ju vtiahnu kanály,
a zvyšky zamiešajú so vzduchom,
chudé nohy prostitútok?
Plávali sme v hmle pridlho.
Tvoja skutočná pleť sa pridlho skrývala pod omietkou.
Je čas vyjaviť pravdu:
vyrážky,
jazvy,
a obrovský otáznik ukutý zo zlata...
na konci každej prekliatej vety,
ktorou uisťuješ svet...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár