V Bruseli som videl žobráčku. Sedela v najbohatšej štvrti mesta a žobrala. Pravdepodobne moslimka - so šatkou - a predpokladám, že bez lepšej znalosti francúzštiny angličtiny, či tej chrapčavej pseudoholandskej hatlaniny, ktorou hovorí jedna časť krajiny.
Pomyslel som si, ako absurdne pôsobí a keď som si to v hlave zrátal, predpokladal som, že možno zarobí viac peňazí, ako niektorí ľudia (nižší euroúradníci a zahraniční experti), čo jej hádžu peniaze.
Môj najlepší priateľ mi kedysi hovoril, že s kamarátom šli po ulici v Londýne počas štúdia na škole. V tej dobe mal veľmi hlboko do vrecka a zostávala mu len nejaká stovka libier do konca mesiaca. Prišiel k nemu žobrák a začal ho prosiť o peniaze. Robo povedal, že veľa nemá, ale žobrák dobiedzal až napokon mu dal všetko čo mal v peňaženke a šiel ďalej. Jeho kamarát vedel, že to bolo všetko, čo mala ap ovedal žobrákovi: "Ty kokot, to bolo všetko, čo ten človek mal! Si bohatší ako on teraz a aj tak si žobrák a on nie!" a išiel za Robom.
Ľudia často tvrdia, že peniaze ich nedefinujú. Že bohatstvom si šťastie nekúpiš a podobné hovadiny. Nadávajú na bohatých, aké sú to materialistické nuly, a akí sú oni ctnostní, pretože sú chudobní. Pravda je však taká, že sa ľudia zvyknú podlizovať bohatým ľuďom a že celé dni sa snažia emulovať znaky bohatosti.
Dievčatá, ktoré nemajú vzdelanie, ani majetok sa zaoberajú celý deň šatami a celebritami, akoby to boli skutočne rozhodné problémy v ich živote, a akoby nemali na práci nič iné, ako "vyzerať dobre". Chlapi pozerajú na autá, na ktoré nikdy nebudú mať (pretože nikdy pre to nič nespravili) a prezentujú svoje názory, ako by hneď dali veci v krajine doporiadku, keby boli oni šéfovia. Ľudia svorne protestujú, alebo argumentujú za ľudské práva a ani netušia ako globálne hospodárstvo funguje tak, že si žijú relatívne dobre len, pretože sa v niektorých častiach sveta na ľudské práva serie.
Samotné celebrity sa snažia zúfalo na seba pútať pozornosť. Hudba, čo sa počúva je prázdna a nezmyselná. Obrazová tvorba je pózerská a len imituje veci, čo už boli vytvorené. Nič nie je geniálne: všetko je štandardné.
Otravuje ma, pozerať na tie nudné duševné prejavy, akoby mali na sebe rovnošatu. Otravuje ma, ako každý myslí rovnako, ako jednoducho sa ľudia nechajú ojebať verejnou mienkou (a často zjavnejšie prejavy toho istého kritizujú na väčších hlupákoch, ako sú oni sami, takže sú spokojní) a tlačiť do tých istých záverov. Otravuje ma, ako sa alternatíva k mainstreamu stáva čoraz viac stáva len paralélnym streamom tečúcim tým istým smerom, len na inej koľaji.
V poslednej dobe ma začína otravovať samotný život okolo mňa. Ten kompromisný zlepenec rôznofarebných dogmatických žvástov a iracionálnych gest... V skutočnosti... takmer všetko vyzerá rovnako. Nudím sa. Nudí ma tá plytkosť. Nedôslednosť. Že všetko sa zmenilo na "fashion", ale nič nepostihuje obsah spoločnosti. Provokáciou sa stáva, keď sa niekto vyzvracia na nesprávnom mieste, zakričí priblblé heslá, nesie na ples provokatívne šaty, nafotí holé fotky a zverejní ich, jazdí pod vplyvom alkoholu... provokácie sú mŕtve. Nie sú žalobcovia spoločnosti, len potvrdzujúci maňáskovia od dola po vrch. Celé série tupých imitátorov v nižších vrstvách a bezobsažné kreatúry, bažiace po pozornosti vo vyšších... celé je to miešané tou fádnou mediálnou realitou... Revolúciou je v súčasnosti nová maskara, práčka alebo typ holiaceho strojčeka... Intelektuálne diskusie sa zmenili na výmeny citácii štúdií ľudí, ktorí spravia všetko preto, aby mali výzor a štýl intelektuála, miesto toho, aby sa snažili reálne byť intelektuálmi... Ako povedal Žižek- produkujeme expertov, nie inteligenciu.
Prichytil som sa pri tom, že nenávidím módu v akejkoľvek forme. Snažím sa kúpiť si nové šaty, ale vždy keď na to dlhšie pomyslím, dvihne sa mi z celej veci žalúdok a radšej sa zaoberám niečim iným. Mám pocit, že nesmiem v bežnej konverzácii hovoriť o tom, čo ma zaujíma, aby sa na mňa ľudia nepozerali ako na blázna. Tak tam jednoducho sedím, usmievam sa a snažím sa tváriť, že som duchom prítomný.
Kultúra mi pripadá, ako kultúra žobrákov. Jestvuje kopa peňazí, vedeli ste? Cash aj elektronické viac menej likvídne peniaze na účtoch predstavujú veľmi málo peňazí z celkového objemu. Toľko prachov je niekde pomimo. Ľudia kričia: „Dajte nám prachy!“ Ale netušia, na koho vlastne kričia, čo by s tým robili, a o čo vlastne žiadajú. Prachy sú predstava. To, čo umožňuje tejto odpornej spoločnosti fungovať, a čím sú ľudia reálne bohatí, nie sú peniaze, ale zdroje. Zdroje a vysoko efektívna výroba energie. Zdroje a energia, ktorú používame na TOTO. Na to, aby ste si mazali tie škaredé tváre krémami, ktoré nepotrebujete (a už vôbec nie v nízkom veku), na tú tonu make-upu, na tie handry, ktorých toľko máte, a ktoré sa našťastie predávajú za obrovské peniaze, inak by ste ich mali omnoho viac. Na to chemické žrádlo. Na tú vašu kultúru- koncerty a diskotéky, kde sa chodíte ožierať, pózerské high-culture a alt-culture eventy, konferencie, kde sa ľudia chodia ukázať a kopírovať cudzie teórie, a čokoľvek... Prachy sú zbytočné. Sú myslenou veličinou. Keď ste chudobní, aj keby som vám na papier napísal, že vám patrí celý svet- nebudete o nič bohatší.
Máme tak veľa. Aj tak sme žobráci. Keby to všetko bol len popol... nepoznali by sme rozdiel, kým by sme neprestali veriť, že to je niečo viac.
Pozrite si „Kebab do ruky“ a uvidíte nahú dušu tejto doby... a možno všetkých ostatných.
„Pravda je to, čo neodíde, keď v to prestaneš veriť.“ ...nie. Pravda je to, čo ostane, keď odišlo všetko ostatné. Pod vrstvami a nánosmi celej mojej zdvorilosti je znechutenie z toho, čo vidím a počúvam a túžba žiť niekde inde... Len žiadne inde nie je. Som zavretý s opicami v neviditeľnej klietke. Mohol by som chľastať, aby som na to zabudol, ale to nie je riešením. Tak som si vytvoril vlastnú neviditeľnú klietku, kde nikoho nepúšťam... stal som sa pánom vlastnej klietky a premýšľam, čím ju dekorovať.
Semper fidelis,
Zerum Unus
Vyznanie
Komentuj
7 komentov k blogu
2
4
V hlave sa mi mieša toľko myšlienok na toto celé, ale neviem to vyjadriť presne tak ako by som to chcela. Ale v podstate si to vystihol a nepovedala by som, že je to prehnané. Len ľudia sa naučili nerozmýšľať o takých veciach. Neviem, možno aj ja žijem len taký ten povrchný život plný (dez)ilúzií.
6
úžasné ..a teraz sa na polhodinku až hodinku zamyslím ale aj tak viem že sa zase len podieľať na tom čo píšeš ...
7
mňa len mrzí, že ľudí, ktorí rozmýšľajú podobne viacúrovňovo, nie je viac. potom by sa diali veci. anyway, pekný hejt.
Napíš svoj komentár
...o zvyšku osobne.
(A nemám rada nový Birdz, lebo očividne nie je limitovaný počet pridávania článkov do blogu na jedného užívateľa/deň - nejaký motuz pridal asi 10 článkov a tento už skrz to nie je medzi novými - takže aspoň takto zúfalo - ĽUDIA, NEPREHLIADNITE TENTO ČLÁNOK !)
((A neviem načo to sem píšem, je to zbytočné a iste sa za mňa hanbíš. Už mlčím. :ehm: )