Stanica. Predstav si akýkoľvek dopravný prostriedok. Múry smrdia močom a sú zjazvené farbou fixiek a sprayov. Na okopanej poškodenej lavičke sedí štyridsaťročná žena, čo vyzerá na päťdesiat s vlasmi nafarbenými na fialovo a hrubou vrstvou make-upu. Na tele, ktoré kedysi mohlo byť pekné, sa jej ťahajú tenké krátke šaty s vyblednutým leopardím vzorom. Na nohách má čižmy z čiernej koženky. Má cez seba prevlečenú bundu z nevzdušného umelého metriálu. Tvár má lemovanú vráskami, ktoré nepokryje žiadna kozmetika a pod očami má vačky z nespavosti. Jej pleť je vyschlá z alkoholu a zuby má zažltnuté od cigariet. Je okolo nej opar lacného parfému, ktorý by aj slepému napovedal, že ide o prostitútku. Čaká na ďalšiu prácu. Dnes poslednú.
/Hnutie:/
Prichádza muž. Prikadá jej zbraň ku hlave a ťahá ju do nepoužívaného podchodu. Nekričí, už tu pred tým bola. Tu, v tejto situácii. Tu na kolenách, ktoré jej oškrabával betón, s tvárou na zemi. Z očí jej išli zlzy, ale brala to profesionálne: Nič nepovedala. Nevydala ani hlások. Muž sa uspokojil a hodil jej na zem stovku. Dobrý obchod.
/Fenomén:/
Skutočné uspokojenie prichádza až keď sa vráti domov a na stole ho čaká večera. Žena a deti ho idú pozdraviť a sadnú si za prestretý stôl. Pomodlia sa, ako každý večer a pustia sa do chutného kurčaťa s ryžou a hráškom.
.
.
.
.
.
.
Usmievajú sa.
.
.
.
.
.
Karol očistí zbraň a zamkne ju do malej kovovej priehradky v šuflíku v pracovnom stole.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.