Hlavu má holú a na tvári sa črtajú početné bradavice, mierne modrastého zafarbenia. Môže mať rok. Jedna noha krpatá. Jedna ruka končí dvoma dlaňami s krivými prstami. Keď je mŕtve, dá sa tváriť, že ide o sochu. Keď by sa hýbalo, musel by to pozorujúci vziať do úvahy, ako živý fakt a vysporiadať sa s tým na citovej úrovni, ako keď človek uzrie fotografie z okolia Černobyľu alebo z Jednotky 731.
Násilie- aj brutálne násilie- je pre myseľ relatívne akceptabilné. Je v istom zmysle v norme. Streľba do ľudí je v norme. Bitka je v norme. Čo však táto groteskná bytosť, na ktorú nik nikdy v násilnom úmysle ruku nepriložil? Čo ten čierny oblak plávajúci vzduchom? Nie je v norme. Nie v mojej... aj keď možno v tejto zvláštnej dobe iných letopočtov je norma úplne inde.
Do miestnosti vojde muž v čiernom. Na tvári má lesklú čiernu masku. Vyťahuje malú fľaštičku a ukladá malý kamienok do jej vnútra. Zamatový oblak dymu vchádza do fľaštičky a on ju zatvára.
Dieťa hnije pred očami. Vo chvíli, keď muž zatvára dvere, vidím už len práchnivé deformované kosti.
*****
Stará Španielka kľačí na kolenách a modlí sa. Má na sebe špinavú zásteru, čiernu sukňu a bielu blúzku. Po lícach jej stekajú slzy.
Modlitby nebudú vypočuté.
O dva dni jej poštárka prinesie formálny list, oznamujúci, že jej syn padol v boji v akejsi bezvýznamnej bitke na severnom fronte.
O dva roky neskôr ju zastrelí cudzí vojak, pretože mu nechce dať zlatý medailónik s fotkami jej syna a manžela.
Jedna kvapka jej krvi dopadne na kríž.
Budovu zrovná so zemou bomba z lietadlového náletu.
*****
Stretol som raz muža, ktorý zbiera utrpenie do fľašiek. Nosí ich so sebou, a keď vidí utrpenie, otvorí jednu z nich a zatvorí. Vraj má doma stovky. Malé i väčšie utrpenia. Najviac sa vraj bojí, že by sa mohli rozlámať... Toľko utrpenia by svet nezniesol.
"Svet toho znesie kopu." odpovedal som a odkašľal som si. Sedel vedľa mňa na lavičke v parku a kŕmil holuby.
Aby som prerušil trápne ticho, poznamenal som: "Keby si to všetko natlačil na jedno miesto, vlastne máš Pandorinu skrinku."
Nechal vrecúško s semienkami na lavičke a odišiel. UŽ som ho nikdy viac nestretol.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár