Postav múry. Tie najhrubšie, aké si schopná postaviť. Vylejem do údolia, kde leží tvoje ohradené mesto more sladkého vína. Víno opije zem a jeho dych opije mraky. Bude ti pršať do domov a ty ho pustíš dnu...
Tam sa zmení na ocot.
2.
Buď ako vietor. Uleť kamkoľvek. Stanem sa vtáctvom a spútam ťa do krídel, len aby som odletel tam, kde vetra niet... a zmrzol v mraze kozmu,
zanechávajúc dýchajúci svet bez vtáčieho spevu.
3.
Plač nad mojim hrobom... aby si zabudla. Mohla zabudnúť v panoptiku žiaľu. Keď príde polnoc, povstanem z hrobu a budem sa pozerať cez okno.
Budeš vedieť, že som to ja? Prirodzene. Aj keď mali červy hostinu a zožrali moje veľké zelené oči, ty si vždy vedela, čo drieme v tých tmavých dierach v mojej lebke, a vedela si to rovnako, kým bola obrastená mäsom...
Vedela by si, aj keby lebky nebolo.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
silanova
5. 9.sept. 2013 13:21
ahoj ,som silanova toto dôverne poznám,ale liečim sa.teda snažím sa. a inak za posledné dva mesiace v mojej súkromnej top ten blogov.
2
@silanova
Je to pre mňa literárne zamyslenie nad niektorými pocitmi. Skôr štúdia toho, čím vedia pocity byť, ako popis niečoho, čo by som cítil v tomto období.
Ale poznám ten pocit. To, čo som opísal. Preto som to napokon opisoval.
Je to pre mňa literárne zamyslenie nad niektorými pocitmi. Skôr štúdia toho, čím vedia pocity byť, ako popis niečoho, čo by som cítil v tomto období.
Ale poznám ten pocit. To, čo som opísal. Preto som to napokon opisoval.
3
akurát nedávno sme sa bavili s @bansky ,že je fascinujúce,že niekto napíše blog a jeho zverejnením dosiahne stovku nových významov lebo každý si nájde to svoje "prispôsobí si ho"
Napíš svoj komentár