Táto prenádherná hudba...

Poviem ti čo vidím, keď počujem tú skladbu:

Vidím nostalgiu:

Vidím starého pána, ktorý nie je mnou, ale spomína na môj život a vytečie mu slza.

Vidím niečo jemné:

Vidím horský kryštál, ktorý sa pomaly vynára z hustého mlieka, ktoré nikdy neskysne.

Vidím niečo nové:

Vidím malé dieťa, ktoré sa práve naučilo chodiť. Kráča po lúči svetla do jeho zdroja.

Vidím mnoho neurčitého:

Mlieko, ktoré rotuje v špirálach okolo svetla, po ktorom kráča dieťa. Starého pána, ktorý je tým dieťaťom. Prečo však spomína na môj život?

*****

Fúkam do púpavy a semená sa rozprsknú do vzduchu. Nadnášané vzdušným prúdom putujú stovky kilometrov ponad mestá, ponad dediny a polia... len aby dopadli na zem, práve na jedno miesto a tam začali rásť.

O pár rokov pri putovaní lesom, naďabím na lúku, kde vyrástli... a nepoznajúc súvislosti, odtrhnem potomka púpavy a fúknem znova...

Vidím vlka, ktorý uteká. Neviem pred čím, ale viem, že má strach. Srdce mu bije a nohy preberajú najrýchlejšie, ako kedy preberali. Oči má upreté niekam, na miesta, ktoré človek nikdy neuvidí.

Lesní duchovia sa s pobavením pozerajú na splašené zviera. Pre nich je jeden život len zábleskom vo veľkolepom ohňostroji, ktorý sa im dostáva sledovať celý život.

Zviera prehrá boj. Zviera krváca. Skuvíňa. Krv blízky potôčik odnesie do rieky a tá do mora...

*****

Čo vidím? Moria sĺz a planetárne atmosféry z hlbokých dychov. Hory tiel... nehybne dúfajúcich v zmysel toho všetkého. Má však čokoľvek zmysel samo o sebe?

Ty? Ja? Táto prenádherná hudba...?

Semper fidelis,

Zerum Unus

 Vyznanie

7 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu