Slovo "vtedy" je ale len predstava. Aj čas samotný.
Som embryo. Staré tmy žijú. Čistý priestor prestupuje každú vec, silu, myšlienku.
Som chlapec a spolužiačka mi dáva tajne pusu v kríkoch. Staré tmy žijú. Akákoľvek teplá pera. Akékoľvek rozbúchané srdce. Sú to škrupiny a vajce je plné vákua.
Som mladík a telom mi koluje alkohol. Staré tmy žijú. Zjavia sa mi v útlme a ja nemám ani bolesť hlavy, do ktorej by som mohol ukryť pozornosť.
Som mladý muž a s brašňou na pleci stojím vo výťahu inštitúcie v ktorej pracujem. Staré tmy žijú. Písmo ukrýva prázdnotu významu samotného. Skutočnosť je transparentná. Ikona svätosti na ktorú sa zabudlo. Nedá sa však zabudnúť na ťarchu vnútorného vákua.
"Som... Som?" Staré tmy žijú. A ja nie som... Nikdy som nebol. Nikdy nebudem. Ničím nie som. Nič nie je. A aj Staré tmy umierajú v kolabujúcom priestore.
Semper fidelis,
Zerum Unus
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár