Nie som nočný predátor, číhajúci na obeť, ktorú s ľahkosťou odstráni: Som chlap, ktorý ohavne trpí na Slnku a potrebuje ľudskú krv, aby dokázal existovať. Som bledý a vypadávajú mi vlasy. Práve teraz kosť a koža, pretože som sa nenapil už mesiac... a pravdepodobne k tomu ani nedôjde, keď stratím ešte viac síl. Nemám prácu, kto by ma zamestnal? Ležím v kanáli, prikrytý dekami a kartónmi, vo vlhkosti splynutými v jednu smradľavú hmotu a nedýcham... ležím a hibernujem, premýšľam o svete, ktorý mi je cudzí a... bol by voči mne vrcholne nepriateľský, keby ma zaregistroval.
Niekedy sa chodím pozrieť k domu svojich rodičov. Nevidel som svoj pohreb, ale predpokladám, že bol komorný. Nebol som obľúbený syn a nemal som veľa priateľov, ani keď som bol... úplne nažive.
Mal som jedno dievča. Pol roka. Teraz šuká s nejakým kamionistom, ktorý chodí na dlhšie obdobia na cesty po Európe. Premýšľal som samozrejme, že by zabil a vypil ju alebo jeho, ale pripadalo mi to zbytočné, keďže sa vlastne nemám za čo mstiť: Nikdy som na nej nelipol. Mala divnú tvár... prichudú pre zvyšok tela a vždy som mal pocit, že jej smrdelo z úst. Nespomínam na ňu s nostalgiou: Spomínam na ňu, pretože nemám za celý život na čo spomínať.
Najviac zo všetkého mi pravdupovediac chýba skutočné jedlo. Chýba mi chuť do neho. Skúšam raz za čas zjesť kúsok jedla z odpadkov... necítim chuť a konzistencia mi len bolestivejšie pripomína, že nie som schopný jedlo skutočne cítiť. Čo by som dal aspoň za tie sračky z fast-foodov? Keby som niečo mal... čokoľvek.
Vlastne neviem, či je teraz deň alebo noc... neviem ani ako dlho tu ležím pod dekami. Nieje mi teplo. Nieje mi zima. Ani neviem, či je teplo alebo chlad. Rád by som povedal, že trpím depriváciou, ale trpím aj nedostatkom utrpenia. Teda... asi by som trpel, keby som nezabudol trpieť.
Je asi čas niečo urobiť. Čokoľvek. Len aby som si pripomenul, že SOM.
Pozbieram zvyšok vôle k existencii a behom chvíľky, ktorá môže byť zhruba pätnásť minút sa vyplazím z obalu. Hnáty, ako tak pozerám, mám o poznanie tenšie, ako keď som sem vliezol. Som praktricky kostra obrastená kožou. Po dlhom čase sa prvák rát nadýchnem. Prečo zo všetkých zmyslov mi ostal čuch? Prečo práve na spektrum vôní, v ktorom cítim aj vlastné telo?
Hľadam východ z kanalizácie, ale akosi nič nenachádzam. Všetko je zavalené, alebo iným spôsobom poškodené. Podozrivé. Napokon zahliadnem na konci chodby otvor... veľký otvor, cez ktorý sa mi podarí vyliezť. Je noc. Konečne mesto. Jeho život! Jeho pulzujúci život a možnosť sa z neho napiť, ak nájdem nejakého opilca, ktorý by bol taký milý a nechal sa mnou podrezať hrdzavým technickým vysúvacím nožom, ktorý mám vo vrecku nohavíc, ktoré si teraz musím držať lebo mi padajú z vychudnutých bedier...
Pulzujúci život, ktorý... nikde necítim.
Potrebujem lepšiu polohu. Vyštverám sa po nejakých betónových úlomkoch až sa mi podarí ľahnúť si na asfaltku na vrchu. Prečo je v tej asfaltke vlastne diera, z ktorej som vyliezol? Ten kráter tu pred tým nebol. Keď sa obzriem dookola vidím len tmu a zrúcané budovy.
Kurva. Po dlhom čase sa rozhodnem vyliezť von, a zistím, že tie svine vymreli. Atómová vojna? Meteorit, ako v katastrofických filmoch?
Nohavice mi spadli na zem. Aj ten sa scvrkol? Piči.
Pozriem sa dookola. Počujem len fúkanie vetra. Stojím na ulici v priveľkom kabáte, so spadnutými nohavicami a holým kokotom. Z budovy vedľa mňa niečo predo mňa spadne. Reklama na BluRay Twilight ságy... teraz v predaji.
Ktože sa na mňa usmieva? Pojebaný Edward.
Semper fidelis
Zerum Unus
Skutočný príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
peculiar
8. 6.júna 2014 20:48
tie vulgarizmy v zavere mi na teba velmi nesedia a posobia trochu rusivo, ale inak fajn.
2
@peculiar
Nezvyknem ich používať v písaní. Tu sa mi hodili do konceptu tej postavy, keď som sa vcítil do jej vnútorných pochodov.
Nezvyknem ich používať v písaní. Tu sa mi hodili do konceptu tej postavy, keď som sa vcítil do jej vnútorných pochodov.
Napíš svoj komentár