Úprimne o prítomnosti

Záchranou systému je jeho vlastný pád.

Nemalo to, čo nazývajú trhom napomáhať efektívnejšej alokácii zdrojov? Tuším. Ale sú zdroje alokované efektívne?

Odmysli si všetok peňažný humbug. Odmysli si monetárne zdroje a ich (na prvý pohľad) absurdnú distribúciu. Pozemky jestvujú. Primárne suroviny taktiež. Produkcia je značná. Peniaze sú len jednotkou dlhu. Akú mieru dlhu ma ktokoľvek v čomkoľvek voči vlastníkovi danej dlhovej jednotky, pričom "cena" (teda miera dlhu za príslušnú komoditu/špecialitu) je určená pocitom.

Odmysli si teda peniaze a zostúp ku číremu hospodárstvu, ktorého nástrojom pôvodne mali peniaze byť. Sú zdroje efektívne alokované? Na čo to všetko malo vlastne primárne slúžiť? Prečo sme s tým všetkým začali? Mienili sme prežiť. Fyzické zdroje teda mali ísť tam, kam patria a na to bol potrebný istý systém.

Ľudia si neuvedomujú, že finančný systém nemôže nikdy padnúť. Je to uzavretý systém, generovaný len samým sebou, nezávislý od reality. Keď treba viac peňazí- uvolnia sa v požadovanej miere. Keď číslo nesedí, môže sa prepísať. Kým nepadne dohoda o rozpade mysleného celku, nie je spôsob, ako by mohol sám od seba padnúť. Skolabovať teda nemôže finančný systém. Skutočne skolabovať môže len hospodárstvo. Finanćný systém a to, čo dnes nazývame ekonómiou, ráta s nekonečnými zdrojmi. Pri vyčerpaní sa ráta s promptnou náhradou (a vždy sa ráta s tým, źe náhrada jestvuje).

Hospodárstvo je metabolizmom spoločnosti. Má zabezpečiť, že sa príslušné zdroje alokujú tam, kde sú potrebné. Ako bolo povedané: Výroba je efektívna. Veľmi. Za posledných pár desiatok dokov sa postavilo viac budov a naprodukovalo viac vecí, ako za celú ľudskú históriu dohromady. Množstvo, ale nedefinuje kvalitu vyprodukovaného, je len merateľom intenzity výroby. Ťažba je efektívna taktiež. Pomocou strojov sa dostávame k prírodným zdrojom veľmi rýchlo a efektívne. Sú regióny v Afrike, kde bolo za predošlých podmienok nemožné udržať väčšie kvantá ľudí, kvôli nedostatku vody. Existuje však spodná voda, ktorá sa nemusí pracne získavať ale proste sa čerpá. Problém je v tom, že napriek akademickej domnienke ekonómov, že zdroje sú infinitné- tieto sú potvory finitné. Tak môžme veľmi rýchlo čerpať a získame napr. v spomenutých regiónoch vďaka krátkodobo bohatým zásobám vody populačný boom, ale následne sa voda vyčerpá a ľudia buď niekam pôjdu, alebo pomrú. Voda je vcelku závažný problém do budúcna. Nie len v krajinách s hnedými ľuďmi.

V ekonomických kruhoch sa často spomína peak oil. Cena ropy je závažný problém. Vyplýva z jej zmenšenej dostupnosti, ale zrýchľujúcemu sa dopytu. Keď si pozriete úkosom očka programové krajiny v Európe sú to, čírou náhodou, tie isté, čo majú najväčšiu závislosť na rope. V Grécku jestvujú celé elektrárne fungujúce na spaľovaní čierneho zlata. "Prejdite na iné technológie!" hovorí ekonóm, je tu však problém menom kríza a nedostatok finančných zdrojov a v neposlednom rade aj času na prechod na iné zdroje. Ropa je značný problém- nie však úplne existenčný. Voda je bolestivejšia a okrem spomínanej Afriky, aj v Indii to majú v tomto ohľade veselo. Pridajme k tomu, povedzme krízu (a nedávnu monopolizáciu trhu) draslíka a zrazu je nezamestnanosť, či to, či budeš mať iPhone 4S alebo novú 5-ku absolútne marginálnym problémom.

Je sranda, že bolestivú väčšinu celosvetovej produkcie vytvárajú stroje. Na ich obsluhu je potrebných pár miliónov ľudí. Čo je ten zvyšok? Blahobyt je fajn vec. Posledný žobrák v súčasnosti žije ďaleko nad úrovňou priemerného človeka pred pár storočiami. Takmer nikto nemusí skutočne robiť a aj väčšina fyzickej produkcie je uskutočňovaná strojmi a veľká jej časť, ak neslúži len na údržbu inak väčšinou zbytočnej populácie, slúži na vytváranie produktov ktoré nepotrebujeme v kvantách, ktoré sa nespotrebujú, aby boli generované nejaké čísielká do modelov, ktoré mali pôvodne slúžiť na to, aby boli efektívne alokované zdroje.

V súčasnosti sa môžeme do hĺbky zaoberať úplnými hovadinami typu opozícia právam homosexuálov a práva homosexuálov, potraty/zákaz potratov, mladé rodičky, dieťa Williama a Kate, Angelinine prsia, diskriminácia rómov (zo strany antifa aj nackov), make-up, zľavy, ktorý politik je najatraktívnejší, atď. len pretože sedíme na bubline. Tá bublina nás ale môže dvíhať ďalej v ústrety našim fantasmagóriám, len kým nepukne. Až sa to udeje, celá tá póza humanizmu pukne s ňou... žiaľ aj s tým málom prínosu, čo so sebou niesla.

Vrátim sa opäť na začiatok... záchranou systému je jeho vlastný pád. Rast je fajn, avšak nezodpovedné rakovinové bujnenie nie. Dostali sme šancu zmeniť svet v relatívne humánnych podmienkach. Nie šancu od boha, ale šancu od seba. Od šikovných ľudí, ktorí verili v ľudstvo. Táto šanca je presratá a nemyslí msi, že je v tomto ohľade akákoľvek nádej a nevidím v prvom rade na čo msa vlastne mohla zakladať. Mali sme možnosť vytvoriť akúkoľvek spoločnosť. Nikdy nemal každý individuálne toľko vplyvu, ako to bolo v poslednej dobe. Toto sa dozaista zmení, tým či onakým spôsobom.

Kedysi som znechutene pozeral na tituky novín, teraz tak pozerám na noviny samotné. Nie som pohoršený z ničoho. Ľudia sú akí sú. Majú svoje vlastnosti. Nie sú to ani klady ani zápory. Viem však hodnotiť seba a mrzí ma, že som kedysi čomukoľvek veril.

Posledné roky som sa začal meniť a táto zmena sa urýchľuje a vrcholí posledné mesiace. Moje pohľady sa stali úplnejšími a moje domnienky... sa potvrdili a pritvrdili.

Ak sa niekto dostal po tento bod, môžem mu len podať odporúčanie. Treba byť silný a nenechať si uspávankami zavrieť oči. Treba žiť svoj život. Ak toto celé niečo skutočne dokázalo je to, že väčšina prehovorila- plebs prehovoril- a kruto sa mýlil. V skupine nie je ani zrnko vznešenosti a sme svedkom maxima vyjadrenia väčšinovej spoločnosti a, do istej doby, aj jej monumentálneho pádu. Poznaj svet ako osoba. Nie ako človek - súčasť ľudstva.

Vyslovil som tú drobnú časť mysleného, čo som bol ochotný vysloviť...

Semper fidelis,

Zerum Unus

 Blog

13 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu