V noci medzi deviatym a desiatym augustom roku 1969 sa udiali udalosti, ktoré viedli k tomu, že ráno traja policajti Policajného zboru Los Angeles, Jerry DeRosa, William Whisenhunt a Robert Burbridge objavili na pozemku režiséra Romana Polanského mŕtve telá.
Jedno mužské telo, ležiace v kaluži krvi v aute na sedadle spolusediaceho.
Jedno mužské telo tridsiadnika ležiace na krásne pokosenom trávniku, s tvárou rozmlátenou na nepoznanie a viacerými bodnými poraneniami.
Pri ňom: Jedno ženské telo s hnedými dlhými vlasmi, s mnohými bodnými ranami.
Keď vošli do domu, uvideli nadpis "prasa" (Pig), krvou namazaný na stenu domu.
V dome okrem chaosu natrafili na ďalšie dve telá:
Telo blonďavej ženy v pokročilom štádiu tehotenstva, pomazané krvou, obesené na lane a telo muža, nasiaknuté v krvi, zavesené na druhý koniec toho istého lana.
Vyzeralo to takto (slabšie povahy by nemali ten odkaz asi otvárať, ale ako chcete):
Išlo o telo herečky Sharon Tate.
Šlo o dielo Mansonovej rodiny. Skupiny hippies, ktorá žila spoločne na farme a pod vyplyvom myšlienok Charlesa Mansona a dlhodobej intenzívnej konzumácie drôg začala byť presvedčená o nadchádzajúcej apokalyptickej rasovej vojne. Vraždy, ktoré sa ich rukami udiali boli pomerne početné a mali byť jednak demonštráciami ich názorov a jednak niektoré boli motivované praktickými pohnútkami.
V dome boli krvou na viacerých miestach napísané nadpisy.
Neskôr prešiel dom do vlastníctva Reznorového štúdia "Nothing Records" a medzi inými tam bola natočená aj skladba, ktorej link som dal na začiatok tohoto blogu.
Dnes je dom žiaľ zbúraný.
Prečo toto všetko píšem?
Zamýšľam sa nad tým, ako bývajú sociálne trendy často pohlcované svojim vyvrcholením a expanziou.
Zamýšľal som sa nad tým, keď som bol kedysi v Japonsku a počúval som pieseň Pig na discmane. Každá doktrína má svoje praskliny a tie sú tým väčšie, čim viac sa daná doktrína nafukuje. Znamená to totiž, že viac jej aspektov sa pretriasa. Viac jej zákutí si nájde svoju hlavu na posadnutie.
Paradoxne bola Mansonova rodina inšpirovaná vo svojom počínaní piesňami Beatles. Hlavne piesňou Helter Skelter, ako je vidno na tomto obrázku:
Hovorí sa, že toto bol posledný úder hnutiu hippies, ktorý ho roztrieštil a spravil z neho frakcionovanú a relatívne malú subkultúru.
Rád by som si teda nalieval nádeje, nahovárajúc si, že je to univerzálne pravidlo, a aj keď viem, že univerzálne pravidlá neexistujú, myslím si, že aj základné kamene dnešnej konzumentskej kultúry sa podlomia práve pod ťarchou jej vlastnej expanzie...
Premýšľam však, čo všetko sa pri tom zrúti s ňou, keďže sa stalo jej udržanie v niektorých regiónoch sveta centrálnym cieľom globálneho hospodárstva.
Každá plocha voľného trhu, ako ho nazývame (aj keď nič voľné na ňom už prakticky nie je) a tejto všedemokratickej ilúzie a komoditného fetišizmu, ktorý žijeme, si nachádza mysle na vyjadrenie. Každá plocha a každá prasklina je vydlaždená mysľami ľudí podliehajúcich tejto ideológii. Skôr či neskôr praskliny prerastú plochy.
Moderný kapitalizmus nebude zničený... zožerie sa sám a bude nahradený... ak ho ešte bude mať kto nahradzovať.
Možno nezmení meno, možno nezmení tváre... zmení ale vnútornú podstatu.
Toto ale samozrejme nemusí byť pravdou... aj keď predpokladám, že bude.
Neviem, čo zmysluplné by som dodal.
Semper fidelis,
Zerum Unus
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
niečo mi aj napadlo, ale to je tajné