Poznám mnoho podob úsmevu.Ludia sa usmievajú rozlične,aj keď si to možno neuvedomujú..Napr. úsmev kamarátov-v ňom sa odráža radosť,keď ma vidia,to,že ma majú skutočne radi....Dalej úsmev rodičov-skrýva sa v ňom útočište...Úsmev,ktorý dáva najavo,že nami niekto opovrhuje..Je falošný..No len tvoj úsmev je jedinečný..Nikdy a nikde už taký nenájdem..Len na tvojich perách.Nevenuješ mi ho často,ale keď už áno,stojí to zato.A čím je taký jedinečne jedinečný?Práve tým,že ty svoje úsmevy nerozdávaš na počkanie.Vačšinou sa mračíš.Kedysi si sa mračil aj na mna..Až dovtedy,kým sme sa nespoznali.Vtedy som si ta začala všímat..A čo bola prvá vec čo som si všimla?Že sa neusmievaš nikdy na nikoho.Až raz to prišlo...Usmial si sa..Na mňa!!!!!!V tom úsmeve bola neha,venovaná mne..Len mne,nikomu inému...Nemyslela som si,že by si niekedy niečo také mohol zo seba dostat..Odvtedy som často tento úsmev u teba vídavala-bol tvoj,len a len pre mna...Až jedného dňa bol preč.Vyparil sa, a na tvojich červených perách ostala len nevypovedaná otázka,prečo je to tak..Ani ja som to nechápala,ale cítila..Vdaka tvojmu úsmevu...Už to nebol ten sladký,nežný a vrúcny úsmev,len akýsi krč,ktorým si mne aj sebe hcel dokázať,že je všetko tak ako predtým..Ale nebolo...Dobre sme to vedeli obaja....Prešlo mnoho času,a ja som z nejakého dovoduten úsmev u teba zase objavila.Nepovedal si že ma máš rád,ani nič také.Len si sa na mňa znovu usmieval tak ako predtým..No už to nebol len moj úsev...Zmenil si sa od základu..ten úsmev odteraz patrí všetkým dievčatám čo poznáš.A to ma hrozne bolí.Prečo???Lebo už viac neuvidím pamiatku na to,čo bolo kedysi,už viac neuvidím to naše malé spoločné tajomstvo-teraz si ho prezradil všetkým.Dala by som všetko zato,aby si mi ešte raz naposledy venoval ten úsmev,....ale teraz už nemám dovod o to stáť....
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.